Som na mieste, o ktorom som snívala, od kedy som ho spozanala... som na tom mieste, dotiahla som to sem, až na jedinú výnimku, ktorá nevyšla, som tu bez neho. Mierne bolí pomyslenie na to, že toto miesto, malo byť našim spoločným domovom na tri roky, kým by sa nám podarilo doštudovať. Mierne bolí, že s kočkou, s ktorou sa v lete bol korčuľovať, s ktorou 3 roky žúroval, zdieľam spoločnú kúpeľňu. Kočka, o ktorej viem viac, ako by povedala bežnému známemu. Mne nepovie ani ahoj, pretože je pod jej úroveň, rozprávať sa s niekým po slovensky. Láska, v ktorú som verila zmizla... ostala len láska ako slovo, pojem, pocit, zážitok, okamih, v ktorý môžem veriť, že sa niekedy zopakuje, že ho niekedy na novo prežijem.
Ak nie, vychutnala som si každý dúšok, či šťastia, bolesti, nehy, každý jeden, ktorý prišiel. Každý z nich mi dal niečo, čo sa človek v knihách nedočíta, niečo, čo musí zažiť, na to, aby pochopil, čo termín znamená.
Zažila som lásku.
Pravú lásku.
V zrniečkach šťastia.
V zrniečkach smútku.
V zrniečkach nehy.
V zrniečkach bolesti.
V zrniečkach pokoja i radosti.
Instatná káva bola dopitá spolu s láskou.
Vraví sa, že všetko dobré i zlé sa raz pominie. Všetko nie, napriek sklamaniu verím, že existuje láska, ktorá by zlé zvládla, možno nie s úsmevom cez pol ksichtu, pretože cesta, ktorá nemá prekážky väčšinou nevedie k nijakému cieľu.
Verím v to, aj keď sa sama sebe čudujem, že som toho schopná. Ja. Ktorá sa zaprisáhavala, že láska neexistuje, že je to len bullshit, pre niekoho, kto chce byť zrazený.
Láska znamená dať všetko, všetko obetovať, vrátane seba samého, bez toho, aby si sa pozeral na to, o čo prídeš, keď to stratíš. Nie je to obchod, ktorý kryje svoje náklady. Buď to výjde alebo nie.
Ak to vyjde, ostaneš šťastným. Trvalo šťastným a to je hodnota, pre ktorú sa oplatí riskovať, je to hodnota, v ktorej spočíva pravé šťastie života.
Ak to nevyjde, prídeš o všetko. Vtedy sa ostáva len modliť v Boha, veriť v to, že tam hore je niekto, kto sa ti snaží trápenie uľahčiť, obklopiť sa priateľmi, ktorí ťa podržia, zaťažovať myseľ na 300%, nech na veci nemyslíš, neprichádzať do kontaktu so situáciami, ktoré by na teba mali dopad sentimentality, aj keď to je skoro nemožné.
Nesnažiť sa prvoplánovo zabudnúť. Zabúdanie v tom význame je len odsunutie problému niekam do stratena, s následnosťou, že sa ti program prejaví niekde inde s väčším dopadom. Platí však staré známe, čas vyrieši všetky rany... ak časom dospeješ k záveru, že zabudneš, pravdepodobne si na dobrej ceste. Či už vďaka ľuďom, ktorí ťa podržali, činnostiam, ktoré ťa zamestnali, keď si nebol schopný ničoho, vďaka sebe, že si prestrihol uzly, ktoré ťa brzdili a nútili ťa vracať sa naspäť.
Kúpila som si červený rúž, Láska.
Podobný, aký sa ti páčil na nej. Nespravila som to úmyselne. Nespravila som to kvôli tomu faktu. Nespravila som to pre to, aby som ti dokázala, že keď chcem, viem vyzerať pekne. Už nie. Spravila som to pre seba. Nie pre nové možnosti. Pre svoj dobrý pocit a potešenie. Neznamená to, že budem vyzerať ako lacná, ako ma s radosťou komentovala tvoja mamka, moja taktiež.
Nerobím to, čo si robil ty po prvom sklamaní. Nerobím ani to, čo som robila ja po prvom sklamaní. Nerobím nič. Nechala som bolesť precítiť, prejsť každým jedným neurónom, nech si zapamätá, ako sa platí za chyby. Nech sa poučí. Neberiem na seba chyby, nemôžem ovplyvniť povahu a správanie v minulosti na dnešný dopad. Myslím na budúcnosť, myslím na toho „Dokonalého“ pritom, ako si momentálne nikoho v mojom živote neviem pri sebe predstaviť. A rozmýšľam ako som mohla zachrániť život.
@willbebetter
myslím, že so všetkým by nemohol súhlasiť asi nikto, pretože každý si prežíva životný "príbeh" sám a niektoré veci berie inak ako druhý, takže nezhoda názorov v tejto téme je úplne prirodzená...len som slabú chvíľku mala, tak také čosi vzniklo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
nie so vsetkym co si napisala suhlasim, ale s tymto na milion percent.