Poznáte ten pocit, keď dosiahnete po rokoch svoj sen, lenže v čase, kedy ste si uvedomili, že šťastie spočíva v inom? ...
Sedím za pracovným stolom pod kužeľom oranžového svetla. Predo mnou slovník, papiere s ornamentálnym písmom, ktoré sa mi vrylo do duše, otvorený notebook aa šálka silnej kávy. A úvahovník, alebo môj nedenníkový denníček plný inšpirácií, výkrikov duše, citácií z kníh či každodenných postrehov.
Otvorené okno s hviezdnatou, chladnou nocou a pravidelné vibrácie poslednej cikády. Vzdialený hluk lodí a lietadiel. A pre mňa príťažlivý závan morskej vody z kanála, na pozadí inštrumentálnej verzie Lany del Rey. Ako tmavé odtiene farieb vnorené do smaragdovej benátskej vody, pipetou kvapnuté a vsiaknuté do môjho srdca.
A rozplývanie stoického žiaľu v chatovej diskusii s neznámymi (zvláštne, neúchylakmi). "Pokiaľ vás má osud spojiť, tak budete spolu, neboj sa nič. treba robiť všetko preto....keď vlastne je asi obojstranná náklonnosť....len tie nezhody treba urovnať." ... čítam to - viete, človek sa vždy radšej zdôverí cudziemu ktorého jakživ neuvidí - a oči mi zalievajú slzy (a myseľ spomienky). Lenže tentokrát to už nebudem ja, kto potlačí vlastné ego a ukáže, že prednejší je mu ten druhý. Zvláštne, že druhýkrát to už tak nebolí, ako keď sa mi zo sekundy na sekundy rozdrvil svet na piesok a ja som nevedela ani len, čo budem robiť v najbližšej minúte. Len sa budím s roztraseným žalúdkom. Ako fragmentom somatickej pamäte na niekdajšiu bolesť. Duša, myseľ a srdce sú už otupené.
Pôvabné zvuky klavíra od suseda nado mnou sa zmenili na šelest televízie. Ale čaro okamihu ostáva. Magická noc, magické mesto, len bez osoby, ktorá magicky vdýchla pocit šťastia - aspoň chvíľkový - do môjho života. Žijem teda svoj niekdajší sen, ktorý sa zdal neuskutočniteľný, sfarbený zlatými lúčmi súmraku, ktorého dotyk doznieva na mape mojej duše a mizne... Nádych... a ponorenie sa do prítmia noci, so Slnkom za chrbtom, v slaných vodách lagúny. V očakávaní ďalšieho dňa. "Cesta je dlhá, tak pokračujme, a medzitým sa snažme baviť sa."*
Podarená reflexia v obsahu aj forme. Veľmi cítiť, že pracuješ s textom a necháva to na tvojom prejave svoju pečať. Oslovila ma ako prirodzene a nenútene sa hráš so slovami, čo sa v konečnom dôsledku napriek hutnej téme čítalo veľmi vzletmo.
A že som tak osobný a zvedavý: O aké orientálne písmo sa jedná?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A že som tak osobný a zvedavý: O aké orientálne písmo sa jedná?