ked dusa ostala prazdna, odisli ludia z nej.
V zrkadle kazdy den stretas tu istu smutnu tvar,
stastie si v jej ociach videl, ked si ho inym hral.
Poznas tu grimasu-usmev jak z obrazku,
za nou plac ukryty neveriac na lasku.
Neveris na svetlo, na veci krasne,
na to, co kedysi bolo ti jasne.
Dnes znova citis to, co ta tak desi,
ze ta nik nema rad, ze na nic nie si.
No pozri na ludi, co ziju v stasti,
aj oni stali na kraji priepasti,
aj oni mysleli, ze maju smolu,
ale sa rozhodli neskocit dolu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vevenka
8. 4.apríla 2008 17:32
pekne len tak dalej
Napíš svoj komentár