Po ďalších dvadsiatich minútach som sa rozhodla, že idem dole. Mamu určite nájdem v kuchyni ešte stále rozrušenú , a tak sa musím pokúsiť ju nejako rozptýliť, ospravedlniť sa za naozaj škaredé slová, ktoré som bola jej schopná povedať. Ako som tak nad tým uvažovala, nedivím sa tomu, že si myslí o mne, aká som zlá a že som skutočne musela Barneymu niečo urobiť alebo povedať. Po tom, čo som pred polhodinou povedala jej má na to úplné právo.
Pomaly som sa teda rozhodla ísť dole a vopred som si pripravovala, čo jej poviem. Myslím, že len obyčajné prepáč stačiť pravdepodobne nebude. Áno, mám to. Poviem jej, že ma to veľmi mrzí, že som sa naozaj nevedela kontrolovať, nech mi odpustí, pretože po tomto dni, čo som dnes zažila som iné ani urobiť nemohla, ale nič z toho nebolo myslené vážne a všetko to bolo iba kvôli mojej skutočne zlej nálade. Ona bola prvá, na ktorej som si mohla vyliať zlosť. Samozrejme ľúbim ťa a vždy ťa ľúbiť budem nesmie chýbať. Je to rodič, som si istá že mi odpustí, aj keď to by som si byť nemala.
Schádzala som dolu schodmi veľmi opatrne, zdalo sa mi, akoby s niekým rozprávala a… plakala. Prišlo mi to čudné, veď mama sa od smrti otca stránila akémukoľvek kontaktu so širokým okolím. Preto som ešte viac spozornela a stíšila svoje kroky na úplne minimum, kráčala som snáď ako mucha, bez nejakého zvuku. A v tom som začula : ,, Áno, myslím, že to je ten problém. Prestala som jej rozumieť od vtedy, čo sa to stalo. Problémy s ňou nemám vôbec žiadne, čo sa stalo dnes, bolo po prvýkrát a…. a, ´´ musela prerušiť rozprávanie, cez slzy pokračovať nemohla, ,, a myslím si, že ju strácam. Že viac ako keby nechcela byť moja dcéra. Všetko čo mi povedala bolo také reálne, bez jediného zaváhania, ako by to myslela vážne. Cítila som z jej hlasu, kričala na mňa spôsobom, akoby som bola iba jej bezcenná kamarátka, ktorú už viac nepotrebuje. Zlatko, prosím poraď mi, čo by bolo v tejto situácii najlepšie, viem, že ty deti nemáš, ale úprimne, nemám tušenia o tom čo by bolo teraz najlepšie pre nás obe. ´´
Zlatko ? S kým sa to moja matka, preboha, rozpráva ? Kto je jej zlatko ? A kto jej to pomáha riešiť problémy medzi dcérou matkou ? Jediné zlatko, ktoré kedy mala, bol môj zosnulý otec , a po ocovi som to už teraz bola iba ja. S výčitiek som v jedinej sekunde prešla na zvedavosť a hnev.
,, Áno, myslím, že to je skvelý nápad. Skúsim sa s ňou o tom porozprávať, ale až zajtra. Dnes už so mnou nebude chcieť hovoriť. Krásne ti ďakujem, srdiečko, neviem, čo by som si bez teba počala. Ty si jediný, kto ma teraz drží nad vodou. Milujem ťa a vždy aj budem. Si moje ozajstné šťastie , a nádej v jednom. Zajtra sa uvidíme, veľmi sa na teba teším. Ahoj. ´´
Čo to, do pekla, znamená ? Matka si našla náhradného partnera a otca pre mňa a nič mi o tom nepovedala ? Ako je to možné ? Nedôveruje mi ?
Okamžite som sa na päte otočila a doslova odletela späť do mojej izby. Po tomto, čo som počula dole som si bola na sto percent istá, že nebudem schopná jej povedať prepáč. To skôr matka by mala povedať mne.
Takže ona sa rozpráva o mne s niekým, koho som ja nikdy v živote nevidela. Zaprisahala sa, že po otcovi už nikdy nebude chcieť žiaden druh vzťahu, akýkoľvek. A o rok neskôr, skoro presne o rok, je to jedenásť mesiacov a pár dní, ju už všetko prebolelo a všetko je v najlepšom poriadku. Tomu nemôžem uveriť, veď ja sama som bola stále zničená z odchodu môjho ocka, hrozne mi chýba aj v tomto momente, a som si istá, keby tu bol, nie sú žiadne hádky medzi mnou a matkou, a všetko by bolo v najlepšom poriadku. Skutočne nevidím ani jediný dôvod na to, prečo matka potrebuje niekoho nového. Nemyslela vôbec na to, že to môže zraniť mňa ? Áno, ja som šťastná, keď je aj mama šťastná, ale takýmto spôsobom ? Ako možem niekoho iného milovať ako vlastného otca ? Ako niekoho iného môžem oslovovať otec ? Ako sa s niekým iným môžem deliť o moje tajomstvá , ako som to robila s mojim ockom ? To jednoducho nejde a ani nepôjde. Toto sa jej ešte pokúsim vysvetliť. Ale čo, ak mi ho ani nechce predstaviť ? Čo keď sa s ním chce stretávať iba za mojim chrbtom aby ma nezranila ? Určite dobre vie, čo by niečo takéto so mnou spravilo.
Bola som naozaj nahnevaná, rozrušená, nervózna, všetky pocity v jednom, ale snažila som sa cez to teraz nejako preniesť, pretože tento deň bol aj tak už dosť náročný a ešte mám jednu povinnosť – začať s projektom na angličtinu, na ktorý som na dva týždne úplne zabudla. Bolo už skoro osem večer a ja som stále nič neurobila. Takže som neváhala, sadla za stôl a napísala asi dve vety na začiatok projektu o Shakespearovi – stará dobrá téma snáď každý rok. Poznala som to naspamäť, takže nebude to také náročné . Ale pre istotu som zapla i počítač, človek nikdy nevie, čo bude potrebovať.
Do hodiny bol projekt so Shakespearom dokončený a ja som spokojne mohla ísť spať a myslieť na nadchádzajúcu oslavu u Toma.Myšlienky o tom, čo som počula pred hodinou som vytlačila z hlavy. Nedokázala som si vôbec predstaviť, v akom duchu sa oslava bude niesť a koľko neznámich tvárí tam uvidím , ale bola som i rada, koniec koncov, Jess mala pravdu, už by sa mi zišiel nejaký ten partner, možno by som všetky problémy niesla omnoho ľahšie. Myšlienky mi zablúdili k Oscarovi a na jeho hriešne tance a pri tejto myšlienke usmievajúc som i upadla do hlbokého spánku.
Ráno som sa prebudila pomerne skoro, čo ma prekvapilo, dokonca som mala dobré myšlienky na písanie knihy, ale nezačala som. Viac sa mi pozdávalo začať s výberom toho správneho oblečenia na párty a tak sa i naladiť na vlnu zábavy a myslieť na to aké to tam asi bude. Pravdepodobne , najlepšie šaty budú tie svetlo zelené, ktoré mi odhaľujú jedno rameno, a sú vyššie nad kolená asi desať centimetrov, čo znamená, bude to viacej sexi. Takže bez váhania som ich vzala a hneď skúsila. Skvelé ! Asi po prvýkrát v živote som sa páčila sama sebe. Vlasy si nechám rozpustené ako vždy, aj tak nemám jediný nápad, čo viac s nimi urobiť, jemný make-up, čierne baleríny a môže sa vyraziť.
Ako som schádzala dole, počula som matku priať dobré ráno, mala naozaj smutný hlas, a skoro ma zlomil ,ale odpovedala som jej iba obyčajným „čau” a bežala som do školy. Dnes iba päť hodín , to ubehne ako voda, a oslava začína okolo šiestej, čiže na prípravu mám asi tri- štyri hodiny. Viac než dosť.
Po tretej hodine fyziky ma dobehol Oscar s otázkou : „Hej , Rose, Kto ťa dnes vezme na oslavu ? Ako pôjdeš ?”
„Ahoj, Oscar. Idem na svojom aute, myslím, že to je najlepší nápad. Prečo ?”
„Zbláznila si sa ? Na oslavu a autom ? Na to zabudni. Ideš na oslavu narodenín, čo znamená, že bude plná alkoholu a prosím, nehovor mi, že si s nami aspoň nepripiješ. A keďže si s nami pripiť musíš, autom ísť nemôžeš. Čiže práve ti oznamujem, že pred tvojim domom budem presne o osemnástej. A žiadne nie !”
Oscar pravdepodobne videl, ako otváram ústa, aby som ho zastavila, ale nedal mi ani najmenšiu šancu. Nezostávalo mi nič iné, iba prikývnuť.
„V poriadku, vidím, že si mi nedal na výber, takže, vidíme sa o šiestej. A ďakujem,” široko som sa usmiala.
„Žiadny problém, anjelik,” takto ma Oscar bežne oslovoval, takže ma to neprekvapilo. Mala som ho rada, nech bol akýkoľvek čudný, bol to blázon, práve preto. Som rada, že práve on ma privedie na oslavu, a čo sa týka pitia alkoholu, po týchto ťažkých dňoch padne iba dobre.
Školu som skončila niekoľko minút po jednej hodine, rýchlo som nastúpila do auta a ponáhľala sa domov. Mama bude ešte v práci, takže o kľudnú prípravu mám postarané. Cesty boli stonásobne lepšie, sneh sa v priebehu dňa úplne stratil, takže som mohla bez obáv pridať.
Doma som si pripravila niečo na jedenie, zjedla som iba dva toasty so šunkou a syrom a vypila pohár jahodového džúsu, odišla som hore, čo najrýchlejšie do sprchy, umyť vlasy, vysušiť, prečesať a nechať tak, rýchly a jemný make-up, šaty, čierny pulóver a čierny dlhý kabát, Oscar pravdepodobne príde pešo, takže baleríny musím zmeniť na niečo teplejšie. Trošku môjho dvojročného parfému a môžem vyraziť.
Oscar prišiel presne na sekundu, o šiestej už zvonil pri dverách a nedočkavo prestupoval s jednej nohy na druhú. Mal na sebe klasické čierne nohavice, takiež čierne topánky a spod bundy mu vytŕčala bledučko zelená kravata. Je to náhoda alebo som mu spomínala, že ja budem mať na sebe bledozelené šaty ? A stal sa z neho naozaj slušný chalan alebo to iba predstieral pred sestrou, ako mi povedal ? Necháme sa prekvapiť.
Oscar hneď ako ma zazrel, skoro mu oči vypadli. Chápem to, nikdy som na sebe nemala nič elegantné v škole a inde ako tam sa vôbec nestretávame. Iba raz sme sa stretli, keď ma Jess presvedčila ísť s ňou na „lov” chlapcov a to som mala na sebe, ak si dobre spomínam, iba džínsy a nejaké staré tričko, ktoré som našla ako prvé v skrini.
„ Jess, ahoj, vyzeráš perfektne, naozaj, skvelé. Som hrdý, že práve ja ťa môžem priviesť do Tomovho domu. Tak ? Pripravená ? ”
„ Ahoj, ďakujem, ale ani ty nie si na zahodenie. Môžeme vyraziť. ”
A ponúkol mi rameno. Ďalšie prekvapenie od Oscara. Nikdy nebol až taký gentleman ako je práve teraz. Čo sa to s ním deje ? Stále som nerozumela. Ale predsa sa ho na to nebudem vypytovať, veď nie som až taká nezdvorilá. Ale ako keby náhodne, predbehol ma v otázke.
„ Čo hovoríš na môj nový vzhľad ? Prekvapenie ? ” To rozhodne prekvapenie bolo. Ako je ale možné, že tento chalan mi vždy položí otázku, na ktorú práve myslím ?
„ Rozhodne, obrovské prekvapenie,” nebudem sa viac zdržiavať otázok. Je to k ničomu, aj tak sa zdá, že mi číta myšlienky jednu za druhou, „čo sa to s tebou stalo ? ” Položila som mu priamu otázku, na ktorú čakám priamu odpoveď.
„ Nič špeciálne, iba som chcel na teba dobre zapôsobiť, podarilo sa ? ” Vtipkár, ako vždy.
„ Určite, krajšieho muža som ešte nevidela, keď mám byť úprimná. ” Keď sa Oscar rozhodol uviesť rozhovor do vtipného spádu, hádam mu to nepokazím.
„ Och, tak toto ma skutočne potešilo. Nevieš si predstaviť, aké šťastie mnou prebehlo a .. stále to trvá. ”
„ Tak to ma veľmi teší, že som ti urobila radosť, no aj kompliment od teba ma potešil.” Prehodila som akoby náhodne.
„ Mimochodom, musím ťa pripraviť na to najhoršie. Už teraz je u Toma viac než štyridsať ľudí a to vraj ešte nie je ani polovica. Skočil som k nemu ešte predtým, než som vyzdvihol teba. Ale keď nemáš v pláne si tam hľadať svoju budúcu polovičku, drž sa pri mne a budeš v bezpečí. No ale keďže budeš pri mne, alkoholu sa nevyhneš. Súhlasíš ? ”
Premýšľala som, čo by z týchto dvoch variant mohlo byť lepšie. Po necelých dvoch minútach som mu odpovedala.
„ Asi zostanem s tebou. Radšej sa opijem a ty ma privezieš v bezpečí domov ako sa tam poflakovať s niekým, koho ani nepoznám a kto vie, ako skončím. Takže , dnes sme pár, ale iba dnes, dohodnuté ? ” Nemohla som si odpustiť poslednú vetu. Keď sa na ňu pozriem spätne, znela … úžasne ?
„ Skvelé , Rose, anjelik, haha. Takže prvý krok k predstieranému vzťahu. Je ti zima ?” V tomto mraze snáď ani jeden človek nemôže povedať nie a Oscar to veľmi dobre vedel.
„ Áno. Je a hrozná.”
A o zlomok sekundy neskôr už ma držal okolo pásu a pritiahol si ma k sebe, ako keby ma chcel pobozkať.
O necelých pätnásť minút už sme boli na ulici pred Tomovým domov a videli sme asi tri skupinky chalanov stáť pred domov, fajčiť a rozprávať nezmyselné príbehy, no len čo nás uvideli, všetci otočili hlavy našim smerom. Počula som smutné povzdychy typu : „ Och, tak nič, ďalšia zadaná. Na sekundu som bola naozaj vďačná za Oscarov nápad, že budeme hrať pár, lebo takýto typ chalanov sa len ťažko odmieta. Nie že by som nechcela odmietnuť, ale boli takí neoblomní, že každé dievča im nakoniec povedalo áno na čokoľvek. No v tom sa ozval Oscar , zľakla som sa, ako ma vytrhol z premýšľania a odsudzovania týchto tu, úplne som zabudla, že je tam so mnou.
„ Tak , a párty sa môže začať,” a s úsmevom a so mnou v náručí sa vydal po príjazdovej cestičke k Tomovmu obrovskému domu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(malá rada bokom: skús ďalšiu kapitolu rozdeliť aspoň na dve časti