...sedíš predo mnou a ja sa obzerám okolo seba..mám pocit, že všetci čo sú pri mne počujú, ako silno mi bije srdce...ja sám ho nie len cítim biť,ale ho aj počujem....je to strašné a pritom také úžasné...nepamätám si, či som už niekedy niečo podobné vo svojom živote zažil...keď ťa vidím, ako tam stojíš - taká, taká...no proste nemám slov...si to ty...taká krásna, milá, úžasná...nemôžem prestať na teba pozerať..druhý krát som sa do teba zaľúbil....moje srdce stále bije ako šialené..
...no v mysli sa mi vynárajú otázky: čo bude keď sa konečne porozprávame?? čo ma čaká?? bude ešte všetko tak ako predtým??...ta neistota ma zabíja...neviem ako to mám zniesť..a ty sa na mňa skoro ani nepozrieš
...ešte žijem?? či už som zomrel?? ...neviem...len tlkot môjho srdca mi však ešte ukazuje, že žijem..ešte stále..a čakám...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár