Lukan
7. 7.júla 2008 23:46
.....pocity?? myšlienky??..ja fakt newem...takto sa asi mám a toto sa mi preháňa hlawou...
..odkedy som tu písal naposledy, prešlo už pár mesiacow...presnejšie už prešlo sedem mesiacov...a za ten čas sa toho veľa zmenilo...veľmi veľa...
...môj Drobček je preč...nevravím, že to bolo ľahké - lebo to vôbec, ale vôbec nebolo ľahké...rozišli sme sa a ja som bol z toho dlhý čas veľmi smutný...
...ešteže mi ostal kopec krásnych spomienok, ktoré si chcem a budem uchovávať v srdci po celý život...weď sme toho spolu toľko prežili
...a do môjho života si prišla TY...
..aké to bolo krásne...to nesmelé poznávanie a utvrdzovanie samýho seba v pocite, že to nič nie je...weď my sme len kamaráti... a nič viac...len kamaráti....kamaráti...
..a potom?? 10.3.2008 - naše niekoľkohodinové sedenie v Aide ...stále si na to spomínam...sesterka nemala slov...ale my sme sa stále mali o čom baviť...a pritom to bolo iba také obyčajné "táranie"...ale aké to bolo krásne...ani som si neuvedomil ako rýcho ten čas utiekol..keď sme tam vchádzali, tak bol ešte krásny deň - koľko bolo?? boli tri hodiny poobede?? možno...a keď sme vyšli, tak bol večer...krásny marcový večer..ale bolo mi jedno, že som sedením v Aide a kecaním premárnil pár hodín života...lebo som bol s tebou..a to mi stačilo...
...takto by som rád trávil čas stále...
...a potom tvoje narodeniny...ďalší krásny deň...okamihy tohto dňa si budem pamätať ešte asi veeeeeeeeeľmi dlho...
...aké to bolo vtedy krásne...vtedy to ešte len začínalo...až kým neprišla láska...zaľúbili sme sa...a bolo to krásne...len ty vieš, čo všetko sa vtedy dialo - že to nebolo jednoduhé..teda u mňa nie...ale ty si mi pomohla...dokázala si moje srdce opäť naplniť láskou..opäť som začal veriť, že sa oplatí žiť a milovať...spomínaš si na chvíle na lavičke za domom?? na umfallobeť či krankenwagen?? na kino?? na našu nočnú cestu do susednej dediny???
...lebo ja na to nedokážem zabudnúť...
...až prišla rozlúčka - pamätáš na ten pondelok 9.6.?? keď si mi napísala, že si prišla, tak som bol neskutočne šťastný a chcel som byť čím skôr s tebou...menili ste okná...ale ty si nešla pomáhať??
...a ostala si o nou dlho do noci - hoci si ráno musela vstávať a cestovať do Tatier...boli to krásne chvíle....
...a potom to prišlo...ODCHOD....a to čo nasledovalo potom...ani vo sne ma nenapadlo, že čo všetko sa môže stať...wedel som, že byť mesiac bez teba bude veľmi ťažké...ale toto??? myslím, že ani ja neviem všetko, čo sa stalo....to vieš asi iba ty...ale to nie je dôležité...ja som rád, že keď som prišiel v ten utorok za tebou, že si mi powedala pravdu...hoci to bola krutá pravda a až potom, čo som od teba odišiel som si uvedomil, že čo to vlastne znamená...že už možno nikdy...
.....PREČO sa to muselo stať?? newem...ešte stále newem...
...ale čakám...a verím...možno raz menej, inokedy viac...ale VERÍM..a budem veriť a čakať, až kým mi ty sama nepovieš to, na čo už od toho utorka čakám...
.....ČAKÁM......
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár