Sedím v škole už na poslednej prednáške týždňa a neviem sa dočkať, kedy už bude koniec a ja pôjdem domov. Musím vydržať ešte 45 minút...Čo to je? - poviem si niekedy. Ale teraz??? Veď je to ako večnosť... ČAS ako veličina, ktorá je stabilná a nikým a ničím neovplyvniteľná...Nemenná. A predsa sa mi niekedy zdá, že čas je občas nespravodlivý. Keď mi je dobre, keď sa cítim fajn a som s priateľmi a prežívam nádherné chvíle, vtedy akoby utekal míľovými krokmi a chcel mi čo najviac skrátiť i tú najpríjemnejšiu chvíľu,len aby trvala čo najmenej. A naopak, keď mi je zle, keď sa nudím či som v spološnosti mne nepríjemných ľudí, vtedy akoby čas chcel ísť najpomlašia ako sa dá, aby moje trápenie či úzkosti čo najviac predĺžil.
Viem, že to nie je v čase, ale v mojom vnímaní. No chápem svoju reakciu. Veď som len človek a ako každý iný, aj ja nerád priznávam svoju chybu či omyl, ale hádžem to v tomto prípade na čas.
Chcel by som niekedy mať moc riadiť čas. Ako by to vyzeralo keby som si mohol zariadiť čas podľa seba? Čo si o tom myslíš TY...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár