...konečne - po dvoch týždňoch čakania a trápenie máme konečne možnosť sa porozprávať...mám pocit, že toto je posledný krát, čo sa spolu rozprávame...mám z tohto nášho rozhovoru strach...
...no zbytočne...všetko je nakoniec tak ako som si želal a v čo som v hĺbke srdca veril...
...dva týždne strachu a beznádeje sú razom preč...moje vnútro sa nápĺňa nesmiernou radosťou...som najšťastnejší chalan na svete...ani neviem ako opísať tie pocity...je to niečo úžasné...akoby som sa znova narodil..akoby som prežil strašnú búrku, ktorá vyzerala, že sa nikdy neskončí...no nakoniec predsa len vyšlo slnko..krásne slniečko,ktorým si pre mňa TY...weeeľmi ťa ľúbim...neskutočne a neopísateľne...
...no myslím si, že ešte obaja potrebujeme čas, aby sme sa trošku spamätali z toho, čo sme prežili...verím však, že spolu to zvládneme, a že budeme opäť veeeeeeeeeeeeeeľmi šťastní...LÚBIM ŤA, Miláčik CMUK
Chcem ťa vidieť, chcem ťa cítiť,
chcem ťa za tvoju ruku pevne chytiť,
chcem sa ťa dotýkať, chcem ťa bozkávať,
chcem každý večer len pri tebe stáť,
aby som ti mohol niečo povedať: ĽÚBIM ŤA!!! a vždy budem...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár