...ale stalo sa to, čo sa stalo...
...vôbec ma to nepotešilo, ale nič som proti tomu nemohol urobiť...nemohol som zabrániť tomu, aby sa to stalo...ale stalo sa...
...a mňa ani neštve to, čo nebolo...štve ma to, že sa v mojom živote udialo niečo, čo som nechcel...a ja som to nemohol ovplyvniť...
...nikomu nič nevyčítam...asi to tak malo byť...a možno sa to stalo práve preto, aby som si potom vážil pekné chvíle, keď prídu...snáď je to tak...chcem tomu veriť...dúfam, že neverím nadarmo...
...ale aj tak ma to trápi...neviem ako dlho ešte bude...ale myslím, že ono to prejde...weď na zlé sa síce ťažko zabúda, no ja sa budem snažiť...
...a s Tvojou pomocou to určite pôjde ľahšie...viem to...a chcem, aby si to vedela aj TY.
...lebo: vždy, keď sa pozriem na teba, vždy, keď sa pozriem do Tvojich očí, vždy, keď kráčame vedľa seba, mám ten pocit...pocit, že krok za krokom, Ty a Ja, pôjdeme ďalej a ďalej...každý deň a kažú noc...navždy...
...vždy, keď sa na mňa pozrieš, dostávam ten pocit...
...vždy, keď sa pozrieš do mojich očí, moje srdce sa začne chvieť...
...a ja...stále myslím na teba...si to TY, komu verím...
...pretože to, čo cítime, je LÁSKA...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár