Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal, videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nedíval sa po ničom inom, iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „ Môžem Vám nejako pomôcť?“ Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl . Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „ Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke. „Chceš to zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal, že áno. A ona mu ho išla zabaliť. Keď mu ho podala, rozlúčili sa a on odišiel. Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu vždy jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von.

Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo : „Áno?“ , bola to ona, pýtala sa na neho, matka začala úplne zničená plakať a povedala“ „Ty to nevieš?“ ... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: „Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ... Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stálo to isté...................... ..............
Z toho vyplýva ponaučenie: Takýto je život ... nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš. Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro.....................................................


Dievča sa spýtalo chlapca, či si myslí, že je krásna a on povedal nie... Spýtalo sa ho, či by s ňou chcel byť navždy a on povedal nie... Potom sa ho spýtala, či by plakal, keby odišla a on povedal nie... Počula dosť... Odchádza preč, slzy padajú dole jej tvárou a chlapec ju chytil za ruku a povedal........ ...nie si pekná, si nádherná, nechcem byť s tebou navždy, ja potrebujem byť s tebou navždy a neplakal by som keby si odišla, zomrel by som....

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
janulka3112  14. 2. 2007 13:24
hm....pekny smutny pribeh...:o(...dufam, ze je to len vymyslene...
 fotka
matrixicek99  14. 2. 2007 13:42
A ja som si toto ponaucenie uz davno zobrala k srdcu povedala som mu ,co citim ,ale on bohuzial asi neciti toto ,co ja
 fotka
mikoo  14. 2. 2007 14:49
jednoducho krasny pribeh, ale trochu smutny,..
 fotka
ja123  14. 2. 2007 14:56
ak by som sa velmi nastval a chcelo sa mi hladat tak ho tu najdem minimalne dvakrat
 fotka
denicccka  14. 2. 2007 15:01
noo hej je pekny len uz som ho citala..
 fotka
nonormal  14. 2. 2007 15:36
Kurnik, nepíšte tu také, bo mi to pripomina jaky som pako! Takisto som to čo som citil nepovedal a teraz už je neskoro....Bohužiaľ
 fotka
tubby  14. 2. 2007 16:00
Aaale. ved toto som uz cital. To je stare.
 fotka
stylishhaflowwherra  14. 2. 2007 19:04
heeh to iste som mala ale som to uz vymazala pekny pribeh inač
Napíš svoj komentár