Riško sa postavil a šiel na pomoc svojmu kamarátovi. Doviedol ho k našemu stolu a po celý šas sa usmieval od ucha k uchu tým svojím šibalským úsmevom, akoby sa mu práve podarila nejaká lotrovina.
"Takže, ľudia, toto je Adrián. Buďte k nemu ohľaduplní. Ako vidíte, moja sestrička bola veľmi šikovná."
Všetci sa na mňa pozreli a ja som cítila ako sa začínam červenať. Nevedela som, čo povedať, tak som iba bezmocne sklopila zrak.
"Bola to nehoda. Všetko sa vysvetlilo. Netrápme ju." povedal po krátkej odmlke Adrián.
"Presne. Máš pravdu. Nestoj tu tak a sadni si." ukončil napätie Rišo a posadil ho vedľa mňa. To som si mohla myslieť, že mi toto spraví.
Objednali sme si niečo na pitie a ďaľšiu hodinu sa rozprávali. Na Andyho som sa pozrela iba raz, ale keď sa naše pohľady stretli, radšej som tým svojím zablúdila k niekomu inému. Radšej som sa na neho už nepozrela, ale aj tak som takmer stále na sebe cítila ten jeho pohľad. Asi by som sa rozplakala.
"Mali by sme už ísť. Potrebujeme si ešte niečo zariadiť." povedal Rišo a veľavýznamne pozrel na ostatných.
"Vlastne áno. Poďme." pobádal ostatných Luky.
Zdvihla som sa tiež k odchodu, ale Šimon ma zastavil:
"A ty kam sa chystáš?"
"No... s vami, nie?" povedala som nechápavo.
"A kto by robil spoločnosť tuto Andymu?" ozvala sa odrazu Lilli.
"Prosím, ostaň." zapojil sa do rozhovoru Adrián.
Nemohla som povedať nie. Mal taký prekrásny hlas, až sa mi rozochvelo srdce. Ostatní sa postavili.
"Prídeme asi za hodinu." povedal Tomi a už ich nebolo.
Ostali sme sami...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
8crazysmile8
8. 1.januára 2011 10:47
Krásne, prosím pokračovanie!
4
Napíš svoj komentár