-„Zlatko, polož to na stôl, prosím ťa. To nie je pre chlapcov. To používajú iba veľké dievčatá.“ Hovorím svojmu malému a pozerám mu do jeho krásnych modrých očí. Podobá sa na svojho otca, veľmi.
-„Mami? “ spýtal sa ma, „Pôjdeme dnes aj za ockom? “
-„To vieš, že pôjdeme.“ Odvetila som, no v mysli mi znela len jedna veta: „Ach zlatko, keby si ty tak vedel po kom máš tie svoje nádherné oči.“
Začal sa obliekať. Samozrejme, že si nedal nič iné ako svoje spider-manovské tričko a nové nohavice. Nosí ho už vyše týždňa a už je aj riadne zafúľané.
-„Mami? “ spýtal sa ma, „Že ockovi nebude vadiť, keď si dám „spajdrmena“? “
-„To vieš, že nie. Ocko bude rád, že má takého „spajdrmenovského“ syna.“ Povedala som.
To tričko mu totiž kúpil ocko. K meninám. Teda kúpila som mu ho ja, ale dal mu ho on. Boli raz spolu vonku na húpačkách a ani neviem ako, zablúdili do obchodu. Chápete to? Dvaja chlapi a obchod. No, ale to nie je podstatné. Malému sa strašne páčilo to tričko, a ocko mu povedal, že keď bude poslúchať a bude taký dobrý ako spider-man, tak mu ho kúpi.
Odvtedy malý vážne poslúchal, až na pár vecí, ale na to si nemôžem sťažovať, veď je to ešte dieťa.
A tak mu ho „ocko“ kúpil. V ten deň ho ani dole nedal. Ešte si pamätám, ako som ho večer, keď zaspal, vyzliekala a obliekala do pyžama.
-„Mamiiii.... Poďme už.“ Povedal a krepčil v malých botaskách pri dverách bytu.
„Ok, zlatko, už idem.“ Povedala som, zobrala kľúče, autový batoh a otvorila som dvere, „Poď.“
A kam vlastne ideme? Môjmu drahému na hrob. Môj manžel zomrel pred tromi mesiacmi na rakovinu. Svinská choroba. No dalo sa to čakať, keďže bol tuhý fajčiar. Skôr či neskôr sa to dalo čakať. Aj keď som mu to tisíckrát vyčítala, nikdy sa toho nechcel vzdať.
Takže je zo mňa vdova a z môjho malého polosirota. Aj keď, modré oči po mne mať nemôže a po mojom manželovi tiež nie. Takže biologicky polosirota nie je, ale sociálne hej. A jeho otec?
No, momentálne je v rozvodovom konaní. No aj keď by bol opäť sám, viem, že to už nikdy nebude také, ako pred necelými štyrmi rokmi.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár