-„Áááááá.“ Začala jačať Veve, keď sme vošli, „To je úžasné!“
-„Čo je na tom úžasné?“ spýtala som sa kývajúc hlavou.
-„Chápeš?! Ty a ja na koncerte White Frogs, to sa len tak nevidí.“ Povedala a objala ma.
-„Pokoj Veve, pokoj.“ Odvetila som, chytila som ju za ruku a pobrali sme sa dopredu, „Keď už sme tu, aspoň nech máme kvalitný zážitok.“
No keď sme vstúpili na dejisko, nemohla som uveriť vlastným očiam. Hala praskala vo švoch. Toľko ľudí som na ich koncerte jakživ nevidela.
-„Chceš mi povedať, že tri dni pred koncertom neboli vypredané lístky, keď to na mieste vyzerá takto?!“ otočila som sa s otázkou na Veve.
-„Nika, ale veď nezáleží na tom, ako dlho som mala tie lístky.“ Povedala.
-„Ja len dúfam, že ich nemáš od Tomáša.“ Povedala som.
-„Záleží na tom až tak veľmi?“ spýtala sa ma.
-„Čo?!“ povedala som a pozrela som prekvapene na ňu, „Či na tom záleží?! Samozrejme, že áno.“
-„Pozri Nika, volala som Tomášovi, pretože som chcela ísť na ich koncert a myslela som si, že by to bolo dobré odreagovanie aj pre teba, keďže ich hudbu miluješ.“ Povedala, „A keďže už lístky v predaji neboli, kto iný nás sem mohol dostať ako on?!“
-„Ale vieš ako teraz budem vyzerať ja?! Rozmýšľala si vôbec nad tým?“ spýtala som sa.
-„Ale veď nás nemusí ani len vidieť.“ Odvetila.
-„Ja ťa asi nikdy nepochopím.“ Povedala som a pobrala som sa k tribúne, nájsť si dáke miesto.
-„Idem nám kúpiť dačo piť, počkaj ma zatiaľ tu, ok?!“ ozvala sa po chvíli Veve.
-„Ako myslíš.“ Povedala som a sadla som si na poslednú voľnú stoličku na konci prvého radu.
Do piatich minút bol pri mne chlap z SBSky.
-„Slečna, mohli by ste mi prosím vás ukázať vašu vstupenku?!“ spýtal sa ma a čakal kým naňho upriamim pozornosť.
Hneď ako som sa otočila radosťou vykríkol.
-„Nikááá! Čo ty tu? Myslel som si, že ťa už v živote neuvidím.“ Povedal.
-„ Ahoj Majo. Ja som si tiež myslela. Ale Veve ma sem dotiahla.“ Odvetila som.
-„Veve je tu s tebou?!“ spýtal sa neveriacky a začal sa obzerať okolo seba.
-„Hej, šla nám dačo kúpiť, aby sme neboli smädné.“ Povedala som.
-„ Ste stále spolu, že?! Kde bývate? Ako sa vám darí?“ zasypal ma otázkami.
-„Ale tak, máme sa fajn, myslím. Aj keď občas je to ťažké, ťahať celú domácnosť z jedného platu, poviem ti, nič moc.“ Začala som.
-„To našťastie neviem posúdiť, ale Nika, ak by si čokoľvek potrebovala vieš, že sme tu pre teba. Všetci, ktorých si poznala.“ Povedal.
-„Díky Majo, ale myslím... teda dúfam, že vás nebudem potrebovať. Nemyslím to v zlom, no už nechcem byť na nikom závislá.“ Povedala som.
-„Jasné, jasné, chápem. To, čo ti spravil Tomáš bolo hnusné, ale...“ začal.
-„Nebavme sa o Tomášovi, prosím.“ Povedala som.
Vtom sa za Majovým chrbtom ozvala Veve.
-„Majóóóóó!“ zakričala a roztiahla náruč s dvomi fľaškami.
Majo sa otočil a objal ju.
-„Ty si ale kočka Veve. Keby som nemal moju frajerku, tak...“ začal.
-„Máš smolu Majo,“ povedala som a ťukla som ho do ramena, „naša Veve má hlavu plnú nejakého Petra. Teda, ak ten Peter nie je vymyslený.“
-„Nie, Nika. Peter je to jediné, čo som si nevymyslela.“ Odvetila.
Majo spozoroval môj ironický tón a spýtal sa.
-„Čo sa deje medzi vami? Cítim nepríjemné iskrenie.“ Povedal.
-„Máš prečo také dačo cítiť. Veve ma totiž dotiahla na koncert, ktorého lístky vyžobronila od Tomáša, že?!“ povedala som a otočila som sa na ňu.
-„Zákeráčka Veve,“ povedal, „ale myslím, že spravila dobre, pretože by si sa s ním naozaj mala porozprávať.“
-„Nepotrebujem počúvať jeho kecy o tom ako mu chýbam a ako sa zmenil a že už to viac neurobí.“ Povedala som.
-„Nika, to nie sú kecy. On sa po tvojom odchode na žiadnu babu ani len nepozrel.“ Odvetil Majo.
-„Neverím.“ Povedala som.
-„Ako myslíš. Len aby si nepokazila život aj jemu.“ Odvetil Majo a odišiel.
-„Nika, nevravela som ti. Ty ho svojim sebectvom stratíš.“ Odvetila podráždene Veve.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár