Pocit zúfalstva

Doráňaná, schúlená v klbku,
oči čierne od špirály,
ešte stále počuť vzlyky,
ktoré pretínajú nočné ticho.
Plače a nevie to zastaviť,
plače mysliac si, že zostala sama.
No opak je pravdou.
Jej anjel ju objíma a tíško hľadí po vlasoch.
Jemne jej prechádza rukou po tvári a rukách.
Možno dúfa, že ho ucíti.
Tak blízko a zároveň tak ďaleko,
Plný útechy a zároveň tak zúfalý.
No je tu s ňou a navždy zostane.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu