Ľúbili sme sa, dôverovali si (teda aspoň ja tebe hej)...
Dokázali sme celého hodiny ležať vedľa seba
a počúvať tlkot našich sŕdc.
Boli sme ako dvojčatá.
Tak nechápem, prečo si ma opustil.
Prepáč, ...
... chápem.
Sme rovnakí,
takže som jedna z mála,
ktorá by to mala chápať.
Bojíš sa začať s dačím novým,
Bojíš sa neznámeho.
A taktiež si zvyknutý na určitú úroveň vzťahu,
ktorú nemieniš opustiť.
Ja som to riskla,
pretože som okrem bolesti,
ktorá ma mohla raniť,
nemala čo stratiť.
Ty si však mohol stratiť všetko.
A preto si sa rozhodol tak,
ako si sa rozhodol.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
juwa
11. 6.júna 2009 23:38
je to pekné,ale vždy keď čítam niečo podobné,tak sa mi slzy tisnú do očí.Nič v zlom,ale takéto bogy by mali cenzúrovať.
Napíš svoj komentár