Chcela by som ti povedat, ako to v skutocnosti je. Nemozem povedat, ze som ta nelubila, pretoze by to nebola pravda. Mala som ta rada, a velmi. Ale mala, viem, je to minuly cas. Pochop, ja som tiez len clovek, ktory tuzi po laske, nehe a objati, a to vies sam, ze toto mi dat nemozes.

Nikdy som ti nepovedala, ze ta chcem pri sebe. Ale chcela som. No nikdy som neverila, ze by si bol schopny prekonat az taku velku dialku.
Vzdy si hovoril, ze ked budem mat cas, a ked ho budes mat aj ty, tak by sme sa opat mohli stretnut. Ale vies, ono to proste nejde. Nie preto, ze by som ten cas nemala, alebo, ze by som si ho nechcela najst, ale proste je to moja maska, za ktoru sa skryvam, neustale sa skryvam. Tvarim sa, ze som nedostupna, ze nemam na nikoho cas a ono to tych ludi casom prestane bavit. A teba to asi taktiez prestalo bavit.

Ja viem, na vine som ja. A som horsia ako vsetky ostatne, ktore si kedy stretol a kedy stretnes. Pretoze ja nedavam nadej. Viem, je to hnusne, ale je to moj obranny mechanizmus. Viem, ublizujem tym viac nevinnym ako vinnym, ale to sa uz jednoducho neda zmenit.


A mozno aj toto je moj chaby pokus ospravedlnit sa sama pred sebou a vsetko hodit na chrbat inym.

Odpust mi, ze som ti vtedy vobec odpisala.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár