zakaždým, keď ich zhmotníš,
túžim, aby sa stali mojou súčasťou.
Zabíjaš tmu vo mne svojou prítomnosťou.
Chcem sa nechať viesť do neznáma,
do krajiny, kde je všetko postavené na hlavu,
tak ako okamihy s tebou.
No zakaždým, keď nie si so mnou
prebúdzam sa do reálneho sveta,
kde si ľudia klamú, pretože sa ľúbia,
kde voda netečie proti prúdu,
kde anjeli nie sú schopní lietať
a niečo vo mne kričí,
aby som zatvorila oči a verila.
Tak ma nechaj žiť toto bláznovstvo
kým ťa nepresvedčím o jeho reálnosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár