A nebolo tomu inak ani v tú nedeľu. Celkovo nás malo byť 5. Ja, Miška, Maťo, Tomi a Sue. Z domu som odchádzala s chalanmi, baby boli ešte nakupovať, tak sme sa mali stretnúť rovno na Zlatých.
Na mieste sme si požičali šlapací bicykel a rozhodli sme sa, že sa prejdeme k ostrovčeku uprostred, niektorí z nás si zaplávajú, iní sa poslnia. Neboli sme partia, ktorá sa pozná veky, popravde, toto leto bolo naše prvé spoločné. Ale boli sme skutočne rozmanití. Každý z nás od inakadiaľ, každý svojský.
Po tom, čo sme na polhoďku zakotvili na ostrove, zaskákali si do vody sme sa rozhodli spraviť si kolečko okolo ostrova. Výmena hlavných „šlapačov“, keďže Maťo, Miška a Sue si chceli zaplávať. My s Tomim sme poslušne zasadli na sedačky a pohli sme sa späť. Zakotvili sme neďaleko ostrova a ľudia poskákali do vody. Ja som sa presunula zo sedačky do zadnej časti a dala som si slnečné okuliare.
„Keď sa vrátime, môžeme sa vykvasiť a pozrieť si dáky film.“ navrhla som Tomimu jeden z možných partioných večerov.
„Čo konkrétne?“ spýtal sa ma Tomi.
„Hlavne nie romantiku. Už aj rozprávku alebo komédiu zvládnem skôr.“ povedala som rázne.
„Ty ma nikdy neprekvapíš.“ povedal s úsmevom.
„Inak, čo si si nešiel s nimi zaplávať?“ spýtala som sa.
„Pravdu?!“ odvetil a na chvíľu sa odmlčal, „Neviem plávať.“
„Si robíš srandu?! Tak to sme dvaja, daj na to.“ povedala som a nastavila som ruku, že si ťapneme.
„Ty tiež?“ spýtal sa.
„No, ja by som asi nešla ku dnu ako sekera, ale nevydržala by som dlho.“ Odvetila som.
Vtom k nám doplávala Sue a chytila sa okraju bicykla.
„Počuj Michelle. Tamto je môj brácho aj s kamarátom.“ povedala a ukázala na bicykel obďaleč, pri ktorom očividne plával zvyšok našej posádky, „Mohli by ste...“
„Jaska, nie je problém.“ odvetila som a zdvihla som sa z dreva, „Ideš s nami?“
Sue vyskočila na palubu a pobrali sme sa k nim.
Naparkovali sme to hneď k nim. Ja som vytiahla z kabelky šatku a začala som ju uväzovať o sedadlo.
„Čo robíš?“ spýtal sa ma nechápavo jeden z nich.
„Ukotvujem naše „lode“ k sebe.“ odvetila som a prešla som na ich bicykel. „No čo, videla som to vo filme.“ dodala som napokon, „Teda nie úplne takto, ale tak prepáč, kabelku s lodným lanom som nechala doma. Inak, Michelle.“ Vystrela som ruku smerom k nemu.
„Moje meno je Luki, slečna kapitánka.“ odvetil a stisol mi ruku, „A to je Peťo, Suein brat.“
„Sue, poznám ťa najdlhšie zo všetkých a ty si mi zabudla povedať, že máš takého hezkého brata?! Keby som mala o pár rokov menej, dala by som si povedať.“ Povedala som a otočila som sa smerom k Sue.
„Odpusť, nevedela som, že si na zajačikov.“ odvetila.
„Nie som. Ale pekné veci viem oceniť.“ odvetila som a začala som sa smiať, „Tak chlapci, strážna služba je pri vás, môžeme pokojne ponoriť svoje oslnené telá do vody!“
„Ty nejdeš?“ opýtal sa ma Luki a hodil pohľadom na Tomiho, ktorý stále sedel na sedadle veďľa.
„Pre dnešok ťa musím sklamať. Mám radšej pevnú pôdu pod nohami.“ dodala som.
„Tak to musím sklamať aj ja teba, ak si si nevšimla, si na vode.“ povedal uštipačne.
„Really?! You don´t say! A ja som si dnes hovorila, že to je dáky tekutý asfalt, po ktorom toto vozidlo chodí.“ ukončila som našu konverzáciu a pobrala som sa k Tomimu. Vybrala som MP3ku z kabelky, dala som si slnečné okuliare na nos a zapozerala som sa na kreajinu.
Po pol hodine neustáleho sledovania vody som čosi zazrela na hladine.
„Tomi, čo to je?!“ spýtala som sa a ukázala smerom na tyčku trčacu z vody.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
24. 11.novembra 2013 17:01
ta hlavna hrdinka ma dost trapne reci... dufam, ze sa to casom zlepsi
Napíš svoj komentár