Pozdrav zo zeme Oz, po dlhšom čase...

Rozhodla som sa znovu po dlhšej dobe zavítať sem, na toto miesto a napísať pár slov. Od mája som nemala náladu ani chuť, možno i z toho dôvodu, že mám vytvorený blog, na ktorý píšem svoje dojmy a soje pocity a že na písanie článkov sem, mi už nezostáva inšpirácia a ani čas, ktorý mam od začatku strednej školy veľmi málo a vyhradený, len na pár určitých veci, ktoré i tak stíham len tak tak.
Neviem vlastne prečo som sa sem rozhodla napísať, prečo neprispejem článkom na svoj blog, nezamýšľam sa nad tým, to nie je dôežité. Dôležité je to, že ma znovu pochytila chuť vôbec písať, i keď skôr len hlúposti, pretože v mojom živote sa nedeje nič zaujmave, od oktobra žijem v akomsi začarovanom kruhu spomienok a minulosti, neviem zabudnúť i keby som mala, ale ludska pamäť je veľmi zložitá, ked si už myslíte, že ste vyliečený a odtrhnutý zo spomienok, tak zrazu si uvedomíte, že to tak nie je, že je to všetko tak, že spomienky nikám nezmizli, len sa na pár mesiacov stratili aby sa mohli objaviť. To mi pripomína fakt, že takto je to aj s ľudmi, keď ich potrebujete nie su tu, ale potom sa znovu vrátia do vášho života s úsmevom na tvári a nedovolia vám spať, pretože v hlave máte len jedinú otázku: Prečo teraz?Prečo? Táto otázka je jedna z najoblubenejších, je to slovíčko, ktoré trápi ľudí už od nepamäti a začína nás trápiť ako deti. Zvyčajne nám dosť lezie na nervy, ke´d sa to malé stvorenie spýta na niečo tak jasné, prečo, ale nerobíme to aj my?Odpoveď je pred nami a my sa spýtame prečo, pretože nechceme vnímať nič také ako jednoduchý fakt...
Všimli ste si to? Píšem a vlastne píšem nezmysli, táram dve na tri, ale ke´d týmto táraním všetko odchádza...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu