Tak po dlhšom čase som sa rozhodla napísať, všimla som si, že posledný blog, ktorý som písala bol 10.marca a odvtedy ubehlo vela vody i času a ja som tu neprispela, žiadnym článkom.Až teraz.Teraz sa o to pokúšam i keď neviem či má zmysel písať blog, ktorý vlastne ani neviem čo bude obsahovať.
Moje citové výlevy?Asi, je to pravdepodobné, keďže už pár dni sa moja hlava trápi láskou, už pár dni sa moja hlava trápi niečim, čim by sa nemala trápiť, lebo to nemá zmysel, ale keď tak rozmýšlam čo má v živote zmysel?Náše narodenie, naše bytie na tejto planéte?nemyslím, keďže o pár rokov aj tak každý zomrie, tak prečo tu mám žiť keď mám potom zomrieť?No nič nechajme tolko tej filozofie a priplichtime sa k môjmu problému s menom láska.
Už sa vám niekedy stalo, že ste niekoho tak veľmi lubili, ale on nebol ten právy, pretože jeho srdiečko sa vám neotvorilo.Mne sa to stalo veľakrát, často sa mi stalo, že človek, ktorého mám rada, ma bere ako kamarátku, ma bere ako niekoho s ktorým nechce mať nič viac.Vtedy som to prežila, ale teraz to akosi neprežívam.Chlapec sa správa ku mne čudne, ledva so mnou prehovorí, i keď včera sa premohol a bol iný, taký ako som ho poznala predtým, keď o mojoch citoch nevedel.Včera sa ku mne správal tak, ako som chcela.prehovoril so mnou viac ako dve slová a dokonca mi venoval aj úsmevy, ale predsa len mám čudný pocit...že svojim citovým výlevom som všetko pokazila, že všetko čo bolo už nebude, že bude stále akísi divny..stále je tu ten pocit, že ma bude brať inak, tak ako teraz.Bez slova, s dávkou ignoru ...
Tak ja som tento pocit rozhodne už prežil... mám o tom napísané aj blogy. Ak chceš tak si to môžeš pozrieť... určite to nájdeš v blogu medzi - Skutočné príbehy - Šachovnica
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a ved rpide dlasi netrap sa