Niekto ich zabil a usušil a ja som ich potom utopila v teplej vode.
Sledujem, ako sa mi lepia na nohy a motajú do vlasov.
Som žena, ktorej nikto nenapíše báseň.
Je vedecky dokázané, že pravých a jediných sú všade okolo stovky a tisíce.
Sú ich plné ulice, čakajú fronty, sedia, jedia, pijú, chodia do školy, do práce,
alebo len tak.
Pozeráme sa na seba, ale to je všetko.
Som žena, ktorej nikto nenapíše báseň.
Neviem vypĺňať tie tiché chvíle, ticho mi nevadí, ale im asi áno.
Sú zo mňa nervózni. Teší ma to, ale nemalo by.
Mala by som sa chovať viac štandardne, ale ja radšej pozorujem tie mŕtve kvety na dne mojej vane.
Som žena, ktorej nikto nenapíše báseň.
Nikto mi ju nenapíše, tak si ju píšem sama. Je to tak trochu smutné a tak trochu smiešne.
Sedieť dve hodiny vo vani je tiež trochu smutné a trochu smiešne.
Mám rozmočené prsty, sú na nich kľukaté bledé kanáliky.
Som žena, ktorej nikto nenapíše báseň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár