cynik, čo naivný bol večne,
všetkému veril, hoc neverec,
nechutnosť bola preňho chutná vec."
Bola si človekom, ktorého som mala veľmi rada. Obdivovala som Ťa a obdivoval Ťa každý. Stále iná. Taká si bola. Vždy si sa hrdo niesla po ulici a na hlave Ti poskakovali Tvoje zelené vlasy. Mala si nádherný úsmev. Škoda, že ho nevidelo viac ľudí.
Keď tak spomínam, nikdy si mi neukázala Tvojho presláveného hada, vlastne som nebola ani u Teba doma. Ale to nevadí.
Našim miestom bol most nad koľajnicami, vždy o štvrtej ráno. A tie pohľady policajtov. Ešte že nás nechytili vtedy, keď sme spoločnými silami a za pomoci požičaného rebríka vyliezli na strechu bytovky.
Vždy si milovala strechy.
Voľnosť, vietor, výška a pocit blízkosti smrti, lebo stačil vždy len najmenší krok.
Alebo naše výlety s nožom v ruke do opustených budov a hádanie, či tam bude pes alebo bezdomovec.
Boli to úžasné dni, keď sme si písali do jednej a o pol tretej mi už zazvonil budík, aby som sa nepozorovane vytratila z domu a išli by sme na nočný výlet mestom v šialenom kostýme. Samozrejme, zakončili by sme to v Tescu, kúpili chipsy a ešte ďalšiu hodinu a pol sedeli na hojdačkách na druhom konci mesta.
Dúfam, že sa na mňa nenahneváš za to, keď si jeden prameň vlasov prefarbím na zeleno. Aby mi Ťa pripomínal.
Snáď ho zhora bude vidieť.
Asi mi ostáva povedať Ti už len poslednú vec.
Nikdy si nebola sama. Možno mi neuveríš, ale malo Ťa rado veľa ľudí a stále aj má. A bude mať.
P.S.: Budem Ti stále písať, každý deň. Dúfam, že si to nejak prečítaš.
"Memento mori" - "Pamätaj na smrť"
Na Tvoju nikdy nezabudnem.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 1.januára 2015 17:48
znie ako super osobka
Napíš svoj komentár