Občas aj ja padám.
Pri pádoch mám však JEHO , ktorý ma z nich ťahá. Dáva mi silu a chuť z nich vzlietať a ísť... letieť ďalej tou trasou , ktorá bola prvotne vytýčená.
Myšlienky minulosti sú prebíjané pocitom šťastia.
Smútok je odohnaný jedinou predstavou.
Vidím ho.
Je so mnou a na jeho tvári aj jeho krásny úsmev, ktorý tak rada pozorujem. Rozpráva so mnou aj cez jeho oči, ktoré žiariaci sálajú teplo...Teplo dávajúce lásku.
Cítim ho... Berúc moju dlaň do tej jeho, mi preplieta prsty pomedzi tie svoje. Jemné zovretie spôsobujúce menší nával tepla.
Je to umelec, ktorý k vykonaniu svojho diela nepotrebuje robiť doslova nič. Stačí, že je tam.
Myslím, že hra na hudobný nástroj mu veľa nevraví..no hru na orgán ovláda dokonale...
Aspoň na ten môj jednoznačne- úder za úderom, pravidelný rytmus v zrýchlenom tempe.Tak hlasitý a silný akoby sa orgán, ktorý ho vydáva chcel predrať von a ukázať sa MU ako fantasticky tú hru naň ovláda.
Srdiečko na seba opäť púta pozornosť a dáva najavo, že sa cíti fit po tých predošlých zlomeninách rôznych pádov. Ba dokonca, chvíľami premýšľam, že sa vo mne koná nejaká oslavná párty...Je také šťastné
..a ja som späť.. Som presne tam kde potrebujem. Nemyslím na to zlé a môžem pokračovať v nedokončenom..
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár