Ale nieee. Hento s Kaliňákom bolo vymyslené.
Ibaže by nebolo.
Wtf? Už dosť.
Toto je príbeh o mne. O mojom dosratom dni, ktorý sa začal prebudením na krik spolubývajúceho "VYPNI TEN ZVONIK, BUDÍ JAK JEBNUTÝ!". Tak tak, môj budík nebudí mňa. Ja mám na to ľudí, ktorí ma budia. A ktorých budí môj budík. Aby náhodou nezaspali.
Dnes som si dal aj raňajky, čo bolo divné (keby som bol tušil, čo to bude za deň tak si nedám) , lebo obyčajne nejem. Vysvetlím.
Proste nejem. Tak.
Či? Treba vysvetliť vysvetlenie? Snažím sa vysvetliť, že nejem, lebo jedenie ma otravuje a obmedzuje. Čudujem sa, ako môže niekto nemyslieť na nič iné, len na jedlo. Alebo nedokáže vydržať nejaký určitý časový interval bez toho, aby si nekúpil nejaký odpad ((prezlečený za jedlo.) Pozn. vyššej entity ktorá mi toto diktuje)
Pravdaže, aj ja som odkázaný jesť...keď ma už vyložene otravuje žalúdok. Ale obyčajne mi slovo jedlo/jesť/jedenie spôsobuje nepríjemné emócie.
A aj napriek tomu mám stále normálnu postavu. To je čo? Možno som mimovoľne začal absorbovať pránu (či ako sa volá tá vec, z čoho vraj niektorí ľudia žijú).
Uf...toľko sa tu spomína jedlo, že by jednemu aj zle prišlo. (Mne, pozn. vyššej entity ktorá mi toto diktuje (lebo toto nie je môj príbeh. Ako by aj mohol, keď už, ako niektorí tušíte ako skončí, by to nebolo možne. Ale kvôli autenticite urobím všetko!)
No dobre. Už by vlastne možno bolo treba povedať, že som kuchár.
Badumtsss.
Toto som nečakal ani ja. A už ma to aj prestáva baviť trošku. Lebo neviem aký plotwist príde ďalej. Alebo ma to ešte len baviť začína?
"Je-dem dál" *elektronický hlas google prekladača
Som kuchár. Ale nie len taký obyčajný. Varím len špeciálne veci, pre špeciálnych ľudí, za veľmi špeciálnu cenu...nezaineteresovaní ľudia by si mohli pomyslieť, prečo tak veľa peňazí za tak málo muziky. Jeden* by si až nebol myslel, koľko muziky sa zmestí do obalu od špáradla. (* ktokoľvek iný, ja totiž viem vo co go)
A sme doma. Moje distribučné tajomstvo bolo odhalené. Vlastne prrrr...ono bolo ukradnuté...a následne odhalené. Trebalo veci riešiť.
Kde som to skončil? Ach áno...dal som si raňajky všakže? Ktoré som si nemal dať. Lebo ako sa ukazuje, boli to vyhodené peniaze...na podlahu...po tom čo som videl na fakebooku incident...ano presne ten incident. Došlo mi nevoľno viac ako obyčajne. Takýto amatér.
Aby bolo jasné. Peleho za nič neviním. Vlastne som mu vďačný*, že som sa o tejto bohapustej zlodejine duševného vlastníctva dozvedel. (*v skutočnosti nie som vďačný, no však počkajte)
Tak si tu teraz sedím na stoličke, znehybnený a čakám kým típek dotelefonuje. Dosť kričí, lebo pravdepodobne slabo počuje cez ten hluk zapnutej vrtačky pri mojej hlave.
Wohoohouu, vyššia entita je dnes v roli nespoľahlivého rozprávača. Možno ste sa práve opýtali jednu z otázok: "čo to kurva je? Čo sa deje? Preskočil/a som nejaký odsek? Čo za chujovinu to teraz posledné minúty čítam? Vedzte, že ja* sa pýtam to isté. Chronológia level Pulp Fiction. Ale preto PF všetci tak milujeme. Milujeme. Všakže? Všakže?!?! (*ano ja, tým myslím seba, akože mňa)
Takže v skratke (lebo sa musím ísť najesť). Medzitým sa udiala séria telefonátov medzi mnou a zopár mojími distribútormi, ktorým netrvalo dlho zistiť, odkiaľ vietor fúka*, stretnutie s veľmi sexi slečnou ktorá mi po poháriku nejakej drahej (o to odpornejšej) pálenky zaistila stretnutie s....tuto s telefonujúcim típkom. Po ochutnaní tej šťanky mam okno, takže neviem čo bolo. Vyššia entita mi to nechce prezradiť, lebo je to chúlostivé. Ťažko si predstaviť, čo si už len ona môže pod tým predstaviť. (*len sa proste pousmejte nad slovnou hračkou)
Podstatné už ale v tejto chvíli je len to, že telefonujúci típek sa pritakávajúco lúči slovami "áno, hej, chápem, hej, dobre, uhm, hej, urobím, prídem, upracem, tak zatiaľ, ozvem sa" (jeden aby si myslel, že telefónuje so svojou matkou), a pritom sa pozabudol že mi vrták šklbe vlasy z hlavy.
Chytil mi hlavu druhou rukou, pritlačil vrtačku, zopár krát zakrútil po čom mi v hlave ostal poriadny bordel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár