"Bože ukáž sa... ukáž že si tu a urob zázrak...prinúť hentu kobietu...alebo nie..počkaj...tamtu...nieee...tamtu...sakra..všetky...alebo aspoň jednu..aby prišla a...ani neviem čo...srať na to" vravím si a zároveň rezignovane pokračujem v predošlej činnosti...a jav sa periodicky opakuje.
Napokon stále skončím v nejakom podniku, sám pri stole, v nádeji že sa stane zázrak a niekto si prisadne. Objednám pivo, zapálim cigu a tvárim sa drsne...asi ako retardovaný bond. Sem tam sa porozhliadnem, zmapujem okolie, poprosím boha aby urobil zazrak..viete ako. Ale Boh nejakým spôsobom musí vedieť čo robí...či... nerobí. Musí vedieť, že som dosť rezignovany na to, aby som žiadnemu zázraku neuveril. Čo by sa možno nejakým zmiešaným spôsobom dalo považovať za to, že je...či? Že vlastne sa ukazuje tým, že mi nerobí zázraky, lebo by mi to mohlo uškodiť...a on predsa neškodí...lebo to by bolo zlé.
Ale dnešok nebol taký. Dnes sa diali zázraky. Na chvíľku som bol kvôli tomu na pochybách, že Boh nie je.
Som v tomto bare nie? Popíjam..pamätáte si...hovoril som o tom, kým nezačal drístať o zazrakoch. No a zázrak sa stal. Prisadla si. Úprimne, tak veľký zázrak sa nestal. Teda, ona bola veľká, to áno, ale...chápete ne? Povedzme že nebola môj typ. Mám rád, keď je ženu za čo chytiť. Ale nemám na mysli druhú..v tomto prípade tretiu bradu (áno áno...tento vtip nie je môj...ale pekne dokresľuje okolnosti). Ale predsa len...jedná sa o malý/veľký zázrak, tak sa poddám a chvíľku konzerv..konverzujeme. Bez obojstranných sympatií to nejde veľmi. Ja mám u nej podľa všetkého veľké, čo v krátkosti znamená, že sa smeje na všetkých mojich odveci odpovediach a nezaberá ani úplné ignorovanie a nulový očný kontakt...čo je dosť ťažké keďže sedí oproti a zo zorného poľa si uchmatáva väčšinu. "That greedy motherfucker!!!" Bol by si pomyslel Samuel L. Jackson.
"Rada trávim čas v kuchyni...a robím tam rôzne činnosti, ktoré sa bežne v kuchyni nerobia"
-povie polohlasným wanabe zvodným hlasom a zahryzne si do pery.
"Takže rada v kuchyni bicyklujes?" Pýtam sa. Hej hej...to bolo plytké. Ale zasmiala sa. "Myslím to vážne, mala by si" uf...nemohol som uveriť že som to povedal...a ani by som nebol uveril, keby ma neschladilo moje zostávajúce pivo na hlave.
Toľko k dnešnému zázraku. Teda..k jednému z nich. Boh (ktorý svojím konaním vlastne dokazoval že neexistuje) nezaháľal a trvalo mu to asi 5 sekúnd, než sa ten prvý...odvalil.
Spoza chrbta mi pristáli na pleci vreckovky. "Toto asi budeš potrebovať...wow...to bolo cool... kámo, skoro som odpadla...to si dal ako pán". Teda...sám pred sebou som sa cítil trápne že čo som to spravil, nie to aby to ešte niekto obdivoval. Otočil som sa a na tie negatívne pocity som razom zabudol. To bol jeden veľký ryšavý zázrak. Velky akože velky...nie veľký akože velky. Nepovedal som ani slovo...dal som to na tajomného...trochu sa usmial a otočil sa späť...bez poďakovania za vreckovky samozrejme...čistý badass. Trvalo jej trinásť sekúnd kým si prisadla. Zapálil som si cigaretu bez jediného slova, ona si bez jediného slova zobrala z mojich tiež. Takto sme strávili 3 minúty dýchaním dymu na seba. Romantika ako lusk. Celá vyzerala dokonalo. Nakoniec to nevydržala a začala sa smiať. Aj ja som sa chcel začať...ale uprostred pokusu som tak nejak... zamrzol. Zmohol som sa len na "To je ale...hviezdny... úsmev" s dostatočným dôrazom na hviezdny. Jeden by mohol povedať "hej kámo, popiči kompliment"...to ale nebol kompliment...ale metafora. A ona to spoznala. "That smart motherfucker!!!" Bol by si pomyslel Samuel L. Jackson. A pomyslel som si to aj ja. Dokonca som sa mu začal podobať o čosi viac keď sa mi po ksichte začal sypať popol z popolníka.
Čašníčka sa začala neskutočne rehotať. O minútu a 6 sekúnd mi doniesla pivo..že je na jej účet. Vravím si...kurvakokotrododendron...je toto možné? Takýto životný trolling od všemohúcej entity? Medzičasom sa podnik vyprázdnil a ona došla ku mne. Vraj má cení za to že som sa tých dvoch zázrakov dokázal zbaviť takto expresne. Spočiatku som nevedel, čo tým myslela, ale vlastne...veľmi rýchlo som na to zabudol. Rozprávala a rozprávala a ja som vnímal len ten hlas. Medzitým jej kolegyňa upratala všetko čo sa dalo kým si tu ona klabosila. Čistý jing-jang lol. Ale..sakra...bol som nahlodany. Dnešok bol divný...ale nemohol som odolať..ani som sa nepozeral na hodinky aby sa tam neobjavil odlišný čas a to by dokazovali že snívam.
Jednu chvíľu som si už aj myslel že tento scenár čo sa odohráva je ako zo zbierky "Posledné minuty..." čo som nedávno čítal...je to mega..mali by ste si to pozrieť.
Ani neviem ako a prechádzali sme sa v parku s napoly vypitou fľašou vína. Vôbec som si nespomínal ako sme sa tam dostali...inception? Snívam? Asi nie.
Udiala sa nejaká romantika, dopilo sa víno...však to zaiste poznáte. Ale to jediné, čo mi vŕtalo opitou hlavou bolo, že ako doprdele sa nič neposralo...nepovedal som žiadnu chujovinu. To už vážne smrdelo. Smrad sa ale v priebehu ďalších hodín rýchlo rozplynul. Ak by som nejakou náhodou len snival, ráno by som mal sakra čo robiť s praním posteľnej bielizne...if you know....hyhy
Zaiste čakáte či to bol sen alebo realita. Pravdou ale je, že neviem...ráno som sa zobudil vo svojej posteli so strašným bolehlavom...všetko bolo rozhádzané a ja som mal sakra čo robiť s praním posteľnej bielizne. A dokonca aj otázka s existenciou boha zostáva nezodpovedaná.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
klidopido
15. 9.sept. 2018 20:37
život má zvláštny zmysel pre iróniu
2
@klidopido hej..iróniou je, že som tento blog zbúchal včera...v podniku...sám za stolom a s pivom v jednej ruke
6
Hah, mal by si to predniesť nejakej dáme tvojho srdca, zaraz by bola tvoja!
Napíš svoj komentár