Doba ľadova?

Raz som si prečítala jednu múdrosť: "Šťastný človek vníma hudbu,nešťastný text piesne." A tak prichádzam nato, že je v tom kusisko pravdy. Často počúvam svoj život v textoch piesní. Prichádzajú mi na um samé od seba, nech som kdekoľvek. A sú to piesne rôznorodé...bez ohľadu na žáner. Sú to piesne, ktoré poznám naspamäť,ale aj piesne,ktoré som jediný krát počula niekde v rádiu. Vo všetkých tých textoch je pravda ľudí,ktorý to prežívajú,alebo to prežili. A možno práve preto by ľudia mohli radšej iba spievať, lebo keď hovoria tak len klamú.
V konečnom dôsledku prichádzam na to,že aj toto všetko mi pripomína jednu vetu,ktorá je tiež z textu nejakej piesne: "..klame,lebo je to ideálny spôsob ako hovoriť a pritom nepovedať nič.."
Nerozumiem ľudom aj napriek tomu,že sama som človek...nerozumiem im. Cítim sa ako slon v porceláne. Nechcem sa tu teraz hrať na moralistu, ktorým fakt,že nie som...a áno tiež občas klamem...,ale nech prvý hodí kameňom kto nie..
Koľkí z Vás sa podvádzate?..na túto otázku si už odpovedzte sami pred sebou. Ja som si ju už sama pred sebou položila a veru sa mi žije teraz lepšie. Odpustila som si..odpustila som životu aj ľudom všetky zrady proti mne...odrazila som sa od nich a nastúpila som na scénu znova a v plnej sile. Žijem,pracujem,som a idem v plnej paráde a v plnej sile. Žijem život,ktorý sa mi páči...,ktorý by mohol byť krajší s ľudmi,ktorí mi chýbajú,ale stále nie je zlý. Beriem ako veľký úspech to,že...som spokojná a pokojná. Ja streser a depkár s veľkým S a veľkým D.
Odkedy žijem kde žijem uplynulo už veľa dní a bolo ich oveľa viac ako len 365. A ja cítim na sebe,že sa zo mňa stál iný človek...po rokoch sa zo mňa stáva človek,ktorý sa ma rád a,ktorý si sám seba váži zato čo dokázal. Som silnejšia,krajšia,múdrejšia a skúsenejšia...to je záruka úspechu a v dnešnej dobe aj šťastia určite.
Vplyvom ľudí na ktorých mi záleží,ktorí ma vyformovali na takú akou teraz som fungujem silou spokojnosti. Ráno vykračujem v daždi s mp4kou v ušiach a úsmevom na perách do práce zatiaľ čo všetci ľudia naokolo sú podráždení a mračia sa....hnevajú sa na dážď a na jeho funkciu. Ja nie šlapem po kalužiach kráčam popod kvapkajúce rýny a usmievam sa ako mi dážď zmýva rany a špinu z tela.
To som nová JA...po dlhých rokoch som sa konečne naučila mať rada..naučila som sa mať rada to čo život prináša a naučila som sa byť úspešna...v živote v kariére a v tom čo prežívam a ako to prežívam..Cítim v sebe silu..silu v seba...a som presvedčena o tom,že už nikomu nedovolím,aby ma pokoril...nedovolím to človeku,počasiu,situácii...nedovolím to nikomu..

 Denník

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu