Vnímam to na tom, ako mi rastú nechty. Ako si ich občas ostrihám.
Vnímam to na tom, ako sa raz za čas musím nafarbiť.
Ako sa mi minie lak na vlasy a ja si musím ísť kúpiť nový.
Takmer 10 mesiacov. Prvé stretnutie - druhý november - mala som ešte 14. Druhé stretnutie - šiestny november. Moje narodeniny Zatiaľ tie najkrajšie. Čerstvo 15 a hladina čo smeruje ku 18-tke stúpala. Pamätáš si, keď sme boli smutní, že ešte tri roky?
Už to budú len dva. Uteká to ako splašené. Stále mám pred očami ten deň, keď som si išla pre vysvedčenie, tešila sa ako zdrhnem za tebou a do tej školy sa už NIKDY nevrátim. Tak živo mám vrytý v hlave každý detial, čo som mala na sebe oblečené. Ako sme sa tešili na tieto prázdniny
Plány boli.. nafarbiť sa na ružovo, ísť na Slavín, zobrať ťa do našej Pezinskej krčmičky.. niektoré nevyšli Nejako nám nestačil čas.. Ale to hlavné, že to bolo to najkrajšie, čo som zažila.
Môže to byť koniec týchto nádherných dvoch mesiacov. Môže to byť koniec neučenia sa, sladkého leňošenia. Ale nie je to koniec NÁS DVOCH. Krásna vízia do budúcnosti, aj keď je tam zatiaľ len nová škola. S tebou sa teším na všetko čo bude. Či zlé, či dobré - budeš tam so mnou TY Aj keď len možno v malej Voodoo podobe, stále budeš pri mne.
A nikdy ako nekomunikatívny asociál nebudem môcť vyjadriť ako som ti za všetko vďačná. Od maličkostí že mi kúpiš lentilky keď sa pekne pozriem až po obrovské problémy cez ktoré si ma dostal. Že moje slnko nie je to okolo ktorého sa Vaša Zem točí, moje Slnko si Ty a moja Zem sme MY
Pamätám si všetkých, čo nám hovorili že to nevydržíme. Aj keď sa môže stať hocičo, hlavné je veriť. Ja som vždy verila Tebe, verila som nám. Bez nádeje je život nanič. A možno tá nás cez všetko dostala, keď tu niekedy boli problémy. Problémy, pri ktorých by iní už dávno vycúvali.
Keď sme ako trieda boli na prednáške, ten prednášajúci policajt povedal: "A po zhruba deviatich mesiacoch to už väčšinou nie je zamilovanosť, ostáva len láska." Ako mi všetci hovorili, že uvidím, že spolu nebudeme ani toľko. A mňa vždy fascinovali, ako si mysleli že vedia o nás viac ako my sami.
Nechápem, ako je možné, že si si vybral práve mňa.
Nechápem, ako môžeš byť taký perfektný.
Možno si občas kúšeš nechtíky, ale ty si jediný, na kom sa mi to zdá zlaté. A pravdu povediac, je to tvoja jediná chybička čo ma napadá, zatiaľ čo na sebe by som ich našla milión.
Nechápem, ako som si zaslúžila tvoje srdiečko. Práve tvoje
Neviem, čo bude zajtra. Ale keby mal byť koniec sveta, budem šťastná - lebo som ťa mohla spoznať. Neviem, čo všetko sa môže stať, čo všetko nás čaká. Ale viem, že verím a vždy budem. Verím v nás. V naše plány, ako raz budeme mať nádherné detičky. Nemusíme byť bohatí, hlavne nech sme šťastní. A neskôr, nech sú aj oni šťastné s nami Nechcem drahé auto. Nechcem hotel, nechcem byť slávna, chcem byť šťastná A ty si mi to splnil. Našiel si ma a napísal si mi. Takto sa to všetko začalo, tak krásne a nevinne Tie momenty, keď som nevedela, či to cítiš rovnako. Prvé stretnutia keď sme sa hanbili čo i len chytiť za ruku, okusovanie ušiek a prvý naozajstný bozk A moje obavy, že sa na mňa nepozeráš preto, lebo som nebola zretušovaná.
Vlastne neviem skoro nič. Ale je jedna vec, ktorú viem.
Milujem ťa Peťko.
Ďakujem ti za všetko.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ikuto
13. 7.júla 2014 22:31
aj keď to už asi neplatí, je to krásne
Napíš svoj komentár