Netreba ani konkretizovať, je dôležité len sa zamyslieť nad udalosťami, dejmi, zvratmi, skutkami, hriechmi a prehreškami, ktoré iste nepovažujem za podstatné ak sa na ne pozriem ako na jednotlivé časti môjho života. Z týchto nepodstatností vznikol akýsi neopísateľný zhluk, z ktorého sa snažím dostať von, no po každom, podľa mňa dobre premyslenom kroku vpred, nastane zvrat, ktorý obráti moje myslenie späť o 10 krokov, a ja sa dostávam znova do bodu A.
Aby ste boli v obraze, bod A predstavujem ja na mieste, ktoré sa mi prieči s ľuďmi, ktorí sú prinajmenšom netolerantní voči mojej osobe, nie tomu, čo zo seba občas robím, s nechceným pocitom nešťastia a nulovou šancou na krásne prežité obdobie.
Bod B predstavujú všetci, ktorých úsmev nie je len bezpredmetné gesto, ktorých prítomnosť nevnímam ako poslednú možnosť bezduchého prežitia. Bod B som ja taká, aký je predpovedaný ideál dnešnej zvrátenej doby, z ktorej mi občas obráti môj, za normálnych okolností silný, žalúdok. Bod B je akýsi vysnívaný cieľ, o ktorom som priam presvedčená, že ho raz dosiahnem, je to ako keď si predstavíte, že ste jahoda a dostanete sa do jogobelly, celý váš život vás sprevádza neuveriteľná túžba a raz, na konci vašej cesty, sa ocitnete v tom "smotanovo"- jogurtovom raji.
Niekedy (vlastne celkom pravidelne, dajme tomu, že každý deň) mávam pocit, že to, po čom naozaj túžim už nechcem a zachovám sa, ako vždy, flegmaticky. V tom zhone za tým, čo chcem, robím to, proti čomu existujem.
A teraz tu tak stojím, na križovatke, vidím milióny životných ciest a som zmätená, tak chcem ísť do jogobelly alebo ostať rásť do neexistujúcej krásy, ktorú nikdy nikto neochutná? Zhniť v realite alebo byť pohltená množstvom klamstiev, ako je reklama na úžasný krémový jogurt?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár