Jemný bozk s náznakom vášnivej túžby na privítanie a prudký návrat do sivej reality. Ako omámená hormónmi len za ručičku vodená, tupým úsmevom obdarená, do vlastnej nevinnosti zamotaná.
Prechádzame parkom, jediné, čo ma zaujíma sú kopy farebného lístia, tajomstvá ukryté pod ním a možno ten vlažný vánok, ktorý mi nedovolil úplne zatemniť myseľ.
- Vieš, chcel som Ti niečo povedať. (Pomerne dobre predstieraná utrápenosť, možno trocha zvedavosť a v najväčšej dávke neistota boli cítiť nielen z jeho pohľadov a trasúceho sa hlasu, ale aj intenzita potenia sa čoraz viac stupňovala.)
- Rozprávaj, nech je to čokoľvek. (Ja, stále mierne omámená tou nikdy nepovšimnutou krásou a musím sa priznať, že s kvalitným prebytkom detskej naivity, som si snáď myslela, že najhoršie, čo mi v tej chvíli môže povedať je, že mu došli cigy.)
- Poriešil som sa s jednou čajou vtedy na byte, vieš, vtedy, čo si nechcela dojsť. Prepáč, ja som kokot, a ešte som bol aj zjebaný.
- (úprimný smiech) Haha.. a teraz vážne, čo sa stalo?
- Naozaj, však vravím, že som ťa podviedol, ale.. ja som nechcel, už to nikdy nespravím (Kiežby som bola vtedy pri zmysloch a dokázala by som už tam povedať, že je mi nad slnko jasné, že mne už to nikdy nespravíš, keďže ti nedám šancu.)
- To by si predsa nespravil, nemusíš sa báť, ja ti verím. (Ach bože, odpusť mi neskonalú moju hlúposť a schopnosť ukrývať sa pred realitou.)
Keď sa tak nad tým teraz zamyslím, bol to vcelku pekný vzťah. Nikto ma nepodviedol dvakrát za dva týždne. Myslím, že nikto ma predtým nepodviedol ani raz. A nikto mi nestihol toľko naklamať. Vlastne nemyslím, že som niekedy mala niečo s niekým tak úchylným a zvráteným. Ten vzťah bol aspoň niečím zaujímavý. Mohli sme sa hádať, keď bol vyvedený z miery pri pohľade ako som ja vyvedená z miery pod vplyvom istých látok. Mohli sme sa naťahovať na tom, či to dievča v bráne len "vypalcoval" alebo to bolo tak, ako vraveli všetci ostatní.
Ja viem, nič moc, ale na moje pomery extrémne dobrodružný a zaujímavý vzťah.
A nakoniec ten môj vyfetený úsmev na znak šťastia, keď som mala možnosť povedať mu, čo si o ňom myslím a pretrhnúť to slabučké puto medzi nami dvoma krásnymi slovami (aj keď som bola dosť zhovievavá, čo ma trochu mrzí.)
Možno by som sa mala cítiť ponížená, slabá alebo jednoducho tá, ktorej bol niekto schopný ublížiť, no aj napriek tomu cítim, že som vyhrala. Vyhrala som svoju citovú nezávislosť, slobodu, schopnosť ovládať sa a celkom elegantne pousmiať sa nad istými osobami.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
loveistheanswer
23. 11.novembra 2010 00:32
gratulujem
2
aspon vidis, ze chlopi hovoria vzdy k veci a priamo narozdiel od dám... ale jedno si na nom cen, povedal ti to.. neviem si predstavit, co by sa so mnou dialo, keby som na neveru prisiel sam..
Napíš svoj komentár