Prve rande sme mali v stredu, 29.1.2014, ked ma vzal na romanticku veceru pri svieckach do drahej francuzskej restauracie.
Na druhe ma pozval do Londynskej orchestry na klavirny koncert.
Na tretie sme mali v plane ist do kina, ale kedze som hodinu a pol meskala kvoli strajku metra, skoncili sme v casine na Leicester square, kde sme sa spolu aspon opili.
Na stvrtom sme sa konecne dostali na The Wolf Of Wall Street, kde vedla mna cely cas chrapal nejaky starec, az kym pon neprisla ochranka, ale i tak bolo vsetko pekne.
Na piatom sme pre zmenu navstivili muzeum Believe it or not na Picadilly.
Na siestom bolo miesto stretnutia Edgware Road, kde byva. Navstivili sme miestny svedsky pub, dali si par piv, par poldecakov a uz to bolo. Cestou k nemu som chcela urobit joke, tak som ho zrazu zastavila a povedala: "U know, I have to tell u something. I have booked a ticket to Paris so I can go with u in march" (uz predtym mi povedal, ze tam ide na vikend) "R u serious? I have already booked tickets for us" Nechcelo sa mi verit, ako sa lahko prezradil, ale tesila som sa, samozrejme, a nenamietala som. Prisli sme k nemu, dali si pohar Bordeaux, on mi hral na klaviri a ja som sa divala z okna a fajcila cigaretu. A v tu noc sme sa spolu prvykrat vyspali.. (povedzme si pravdu, po par poharikoch, po tom, ako vam chlap oznami, ze vas berie do Pariza na vikend, po tom ako vam hra na klaviri pri pohari vina a po tom, ako je neskutocne pritazlivy, co ine sa dalo cakat.)
Asi o dva tyzdne na to sme spolu stravili romanticky vikend v Parizi, ked som povedala sefovi, ze bohuzial nepridem do prace. Vsetko bolo krasne. Smiali sme sa, zabavali a relaxovali cez den a v noci sme si uzivali. Rano sme sa vedla seba zobudili a milovali sa.
Uvedomujem si, ze odkedy som s nim, i ked je to len kratko, citim sa uplne inak. I ked sa zobudim po strasnej opici, po tom ako som sa spravala tak, ako sa zvyknem, ked som opita, po tom, ako si uvedomim, ze som asi spravila vela hluposti, on sa na mna len pozrie, usmeje sa, povie, ze som crazy a poda mi flasu cistej vody, pobozka ma a objime. Alebo ked ma kazde rano, ked ide do prace skor nez ja, len nezne pohladi a pobozka, ked si mysli, ze ja este spim.
Davno som nezazila, ak vobec niekedy, ten pocit. Ked sa na seba dvaja neveriacky pozeraju tym pohladom typu "ako je toto vobec mozne?" a potom si venuju ten typ usmevu, ktory odraza tu neskutocnu chemiu a vzajomnu pritazlivost.
Ked sa snazim rozpravat po francuzsky a on odpovedat po slovensky.
Ked zistujem, ze toho mame tolko spolocneho a tolko rozdielneho, ako keby sme k sebe prirastali a zaroven sa jeden druhemu cudovali. a tym viac sa pritahovali.
Ako sme spokojni a stastni, ked sme spolu, ale pritom stale nie velmi isti tym celym "vztahom", kedze sa este dobre nepozname.
Ako ako ako...
Boze, vedela by som pisat do uplnych detailov o vsetkom, o kazdom kusku jeho tela, o kazdom jeho pohlade, o kazdom jeho slove, o jeho sexi francuzskom prizvuku, o tom, ako milujem klavir a o tom, ako bozsky na nom vie hrat. O kazdej sekunde, ktoru som s nim zatial stravila.
Ale je cas spat, tak dobru.
Bisous
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
irishwoman
26. 3.marca 2014 08:16
waw, toto zazit
Napíš svoj komentár