Zviazaná a bledá. Posmeškami zasypaná a zahanbená tu ležím. Bezmocná. Krv tečie, tvár bledne. Nevládzem dýchať..
A ty sa dívaš. Nečinne sa prizeráš. Držíš v ruke nôž. Držíš ho pevne, je celý od krvi.
A zase. Vidím tú nechuť, toľkú nenávisť v tvojom výraze. Krvácam viac a intenzívnejšie. Nemám síl sa brániť. Vyžívaš sa v mojej bolesti. Jedno bodnutie Ti nestačí. Posledná spomienka padla za môj život. Posledný kúsok citu zatratený v jedinej slze.
Toľká radosť na môj účet. Si šťastný, prvý raz skutočne šťastný. Vysmievaš sa smrti.
Strácam farbu. Nehybne ležím, mrznem. Pomaly tuhnem. Môj sklenený pohľad Ťa desí. Vyzliekaš ma a užívaš si. Krv Ti nevadí, práve naopak. Chuť mŕtveho tela je to, čo si chcel celý ten čas okúsiť.
Tvoja radosť mizne vo svetle pouličných lámp. Nechávaš ma nahú na pospas osudu a strácaš sa v nádeji na lepšiu obeť.
Rozumiem, len platím za svoje chyby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár