V tmavých myšlienkach dlhé mesiace ponorená. Omamné látky ako kľúč ku krátkodobému šťastiu, po ktorom nasleduje dramatický dopad na kopu problémov. Nechuť robiť niečo, hýbať svojím svetom, myšlienkami. Nechuť postaviť a zmeniť sa. Uvedomiť si, že v skutočnosti nepozná úniku.

Kradnúc ideály tuctových žien túžiacich po obdive, schúlená v tom tmavom kúte a neuvedomujúc si svoje kvality, ktorými je možno obdarená. Slza ako výsledok jediného pocitu, ktorý prežíva. Prázdnota ako jediná výnimočnosť, ktorou je ako ľudská bytosť nakazená.

Schopnosť preniesť pocity iných na zdrap papiera, možnosť ukázať im, že srdce nalieha. I tak jej hlava sklopená v najčistejšej špinavosti, ktorú vytvorila pod nátlakom spoločenských ideálov.

Ukrytá pod bielym rúchom. Na posmrtnej posteli vyvalená. Nahá, jej duša je nahá. Ochorela na nečisté svedomie. Na uvedomenie si svojho konania, pocitov plýtvania.

Leží tu, vedľa mňa. Jej telo v mojom, jej duša zdieľaná s mojím srdcom, jej mozog produkujúc moje myšlienky. Rovnako bledá pleť. Ona je predsa iná, ona je tým ukrytým ideálom, ktorý neexistuje.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
loveistheanswer  23. 11. 2010 20:46
zaujímavé ale každopádne...skoré uzdravenie
Napíš svoj komentár