Pamatam si, ako som 6 ci dokonca 7 dni v tyzdni zvykla travit v praci, ako som nemala ziaden osobny priestor, cas a zivot. Posledne tyzdne sa vsetko zmenilo, vlastne odkedy som sa rozisla s mojim ex. Kazdy den koncim skor i o niekolko hodin, nemam energiu na nic. Minule som sa pristihla, ako som bola zavreta na toaletach v praci s tym, ze som sedela na zemi a divala sa do steny uz ani neviem ako dlho, kym po mna neprisli kolegovci, ze co je so mnou a kde som. Potom som to iste urobila v miestnosti, kde sa prezliekame. Odrazu sa rozplacem na mieste ani neviem, preco.

K tomu este par mojich priatelov tento tyzden odchadza naspat do svojich krajin, co ma uplne dostalo.

Som unavena. Som dojebana. Uplne. Vsetko, co chcem je mat niekoho, kto ma objime a komu sa mozem vyplakat na rameno ako take male dievcatko. Nezijem. Necitim. Niekedy mam dokonca pocit, ze ani nedycham. Vsetko, co mi ako tak pomaha je moj dennik, nic ine uz nemam. Nikoho ineho uz nemam. Hanbim sa pozriet do zrkadla, pretoze som odporna. Hnusna. Zla. Tak velmi chcem mat niekoho rada a tak tazko sa to uskutocnuje. Vsetkych odcudzujem hned na zaciatku, mozno kvoli skusenostiam, mozno sa len snazim byt opatrna. Chcem cas. Chcem volno, oddych, dovolenku. Chcem si zbalit svoje veci a odist odtial. Z tohoto mesta. Z tohto miesta. Pracovat niekde na farme a starat sa o zvieratka. Jest cerstvu zeleninu a ovocie, ktore si sama vypestujem.

V poslednej dobe som zistila, ze sa bojim samej seba. Ked prichadza metro, bojim sa, ze sa rozhodnem skocit. Ustupujem dalej, ale nieco alebo niekto vo mne chce pristupit blizsie a vsetko to ukoncit. Som pica. Som sama. Som? Nie som?

Viem len, ze naspat domov sa nevratim. S istotou viem, ze bud ma tu raz niekto prepadne, znasilni, zabije alebo ma zavru, pretoze urobim nieco, co ani nerobim ja, ale moje "druhe vedomie", ktore ma nici. Mam strach. Mam strach zo seba samej. Nedokazem sa ovladat. Nie ja, ale ta vec, ktora je vo mne. Neviem opisat, co alebo kto to je. Nemyslim si, ze som chora, kazdy ma nieco take, mozno je to intuicia, instinkt

Chcem plakat, ale slz niet. Chcem milovat, ale pocitov niet. Chcem zomriet, ale odvahy niet. Chcem byt stastna, ale nedokazem. Chybaju mi noci s nim. Chyba mi jeho usmev, chyba mi niekto, chyba mi on. Uvedomujem si, ze potrebujem niekoho, kto ma bude viest, kto ma bude nutit opat zit. Kto ma bude hnat. Som este male dievcatko. Zle dievcatko. Neznasam ho.A milujem ho.

Neviem kto som. Neviem co som. Neviem kde som. Pomozes mi? Prosim.

 Blog
Komentuj
 fotka
afew  14. 5. 2014 16:52
keby sa ma snazil uskrtit priatel a potom civim na steny tak viem preco.
 fotka
mygate  14. 5. 2014 17:30
chceš toho, koho nechceš, chceš pomôcť a vypočuť, objať, len sa bojíš alebo máš predsudky.. fu. no je to ťažké určite.
asi by si si mala dať pauzu, nebyť vkuse v robote, alebo sa len nechodiť zlievať. asi je to jednoduchšie takto sa "zamestnávať" nasilu aby si nemyslela. len..ono to čo potrebuješ podľa mňa, je fakt vypnúť načisto, poriadne sa v tom všetkom sama pre seba povŕtať a nebáť sa priznať si.
asi.. mne to tak funguje.
ono je ok, že k nemu niečo cítiš stále. no, mala si ho moc rada predsa. len je nemožné aby ste boli spolu znovu, keď sa dokázal k tebe hentak zachovať. to dúfam vieš.
skús dať niekomu inému šancu znovu..skús ju dať sebe..



 fotka
matwejo  14. 5. 2014 17:37
zober vikend volna, kup si batoh, hod na chrbat a chod do nejakeho english penzionu kus na vidiek, kde sa pojdes aspon na 6h prejst do prirody ...
to by som spravil ja ...
druhu moznost by som volil dat si dva dni volno, ist aspon na jeden den od rana do vecera na vylet s kamaratmi niekam a na druhy den, ked sa clovek vrati vecer/v noci si po nom poriadne pospat, pozriem film s kamoskou/som

ak naozaj ziadny neostal, skus tu na birdz napr., ze kto je v Londyne (mam pocit, ze napr. taka @teaner , ale to len tak strielam co sa mi mari)
 fotka
saddath  14. 5. 2014 18:10
si zober dva tyzdne dovolenku a chod sama k moru.
 fotka
cjubou  14. 5. 2014 18:11
povedal by som, že potrebuješ nájsť pokoj, zmeniť vzduch .. a nie len na pár dní. ak sa nechceš / nemôžeš vrátiť domov, nemáš nejakých príbuzných známych, hocikoho u koho by si mohla stráviť chvíľu a rozmyslieť čo ďalej?
 fotka
fxx  14. 5. 2014 18:12
daj si do googla woolacombe,bookni si national express,najdi si najlacnejsi hotel,a pod sem aspon na tyzden
jeb uz na tu robotu a cely uponahlany "zivot" .... som rad ze som to skoncil este pred tym nez by ma to dostalo do takehoto stadia
 fotka
teaner  14. 5. 2014 19:52
dojdi na drinka, zrejme ho potrebujes. TS

@matwejo pamat sluuuzi
 fotka
hajzelodkosti  14. 5. 2014 19:56
ja ti rozumiem, ale s tymi myslienkami na samovrazdu sa nestotznujem. Nikdy nie je tak zle aby si to musela takto riesit. Ale chapem.
 fotka
acvd43xa7w  14. 5. 2014 21:23
jedine ty sa mozes opat vratit do poriadneho zivota, ktory ti chyba. nik iny za teba to neurobi. ani keby si dostala to najlepsie objatie na svete, nebudes spat.

nie si pica, to ani nahodou. po tom vsetkom, co sa stalo, si skor nasa mala-velka hrdinka

jo a ten hlas. ten hlas ma v sebe asi kazdy. ten hlas je vacsinou v uzadi, ale prichadza na scenu ked je clovek v pici. len tak, aby si ti to strpcil. mozes sa s nim hadat a nadavat mu

drz sa
10 
 fotka
millie  15. 5. 2014 07:01
Nepotrebuješ niekoho, potrebuješ znova nájsť samú seba, nerob si z iných ľudí stred vesmíru, lebo každý tak či tak nakoniec odíde a budeš znova tam kde si teraz..
Nájdi si niečo, čo ťa bude tešiť každý deň a nejaké miesto, kde dokážeš nájsť pokoj..niektorí kvôli tomu chodia do prírody, iní do kostola a niekomu úplne stačí nákupné centrum..
11 
 fotka
motovidlo323  17. 12. 2019 16:36
Ty už 100 % nežiješ.
Napíš svoj komentár