spoznať osobu, ktorej pohľad do mojich očí je pre mňa ako nekonečný sen,
dostať slobodu, ktorá hraničí s nevinnou žiarlivosťou, nevídaný vnem,
dať mu pohodu, s ktorou naučí sa bojovať ako nefalšovaný lev.
Ležať tam tak vedľa neho, uvedomovať si našu dohodu,
nemo sledovať sladké vzdychy mojich dotykov,
vedieť, čo robí počas doby, kedy stretne náhodu,
nevšímať si všetkých tých moderných prebytkov.
Jediné želanie premieňa sa na nedosiahnuteľný cieľ,
reakcie tela už nie sú také, ako on sám chcel,
nemý, šťastie už so mnou nenachádza,
nie ako vtedy, to sa neprezrádza.
lži obklopujúce naše mysle,
nič len slová, tak neskutočne kyslé.
všade cítim neoprávnené obvinenia,
predstavujem si neexistujúce ospravedlnenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár