Manofbirdz: BYROKRACIA NA PRÁVNICKEJ FAKULTE

Dlho som váhal, či sa vyjadrím k pretrvávajúcim problémom na univerzite, ktorej som, nanešťastie, ešte stále študentom. No včerajšia situácia bola poslednou kvapkou, takže som sa rozhodol naplno odkryť obrovské nedostatky na strane univerzity, ktoré pretrvávajú aj počas dištančnej výučby.

Kto je študentom klasického odboru — právo, ten má ustlané na ružiach.

Avšak ten, kto študuje kombinovaný odbor (právo a ekonómia), ako ja, sa stane obeťou ustavičnej šikany, byrokracie, nesmiernej amorálnosti, skrivodlivosti a nekompetentnosti zo strany autorít, ktoré sa správajú k vám nepriateľsky a povýšenecky za každých okolností.

O to horšie zistenie je, že komunikácia viazne aj na študijnom oddelení, pričom už len z názvu vyplýva, že by to malo byť oddelenie pomáhajúce študentom vyriešiť problémy ktoréhokoľvek druhu, ktoré si vlastnou vinou nespôsobili. Také niečo nehrozí, ani keď sa dostanete do situácie, v akej sa môže ocitnúť v podstate každý bežný študent.

Uznávam, že keď sa dopustím chyby, mám za ňu náležite zodpovedať, ale som zásadne proti, ak má študent niesť zodpovednosť za všetko. Pokiaľ spravíte chybu, vyratúvajú vám iks dôvodov prečo, za čo a prísny verdikt vás neminie. Ak vznikne problém na strane univerzity, tak opäť môžete za to vy sami, ale keď sa spýtate na racionálny dôvod, samozrejme, strčia hlavu do piesku a začnú sa správať úplne alibisticky.

Ide o to, že potrebujem vyriešiť kolíziu rozvrhu. Áno, vlastnou nešikovnosťou som si preniesol voliteľný predmet do ďalšieho ročníka. Toto plne akceptujem a som ochotný to napraviť. Keďže v rámci výučby 2 povinných predmetov mám výučbu aj tohto voliteľného predmetu, tak mi neostalo nič iné, ako sa spojiť s vyučujúcou a požiadať ju o presun výučby alebo nájsť hocijaké riešenie rozumné pre obe strany.

Kontaktoval som vyučujúcu s tým, že som jej zaslal tento rozvrh, v ktorom mohla vidieť kolíziu predmetu, na čo mi však odpovedala stroho, že výučba prebieha iba v daný deň. Toto ma vytočilo, ale povedal som si, že sa obrátim na študijné oddelenie, dúfajúc, že nájdem recept na vyriešenie problému.

Spojil som sa teda so svojou študijnou referentkou a poslal jej rozvrh. Odporučila mi, nech si v takom prípade tento PVP zmením. S tým som súhlasil, lenže tu nastal ďalší problém — buď sa niektoré voliteľné predmety neotvorili, alebo mám niektoré už zapísané. Na toto mi však zareagovala klasickou právnickou formulkou v zmysle "je nutné sa v rámci štúdia riadiť študijným programom a splniť predpísané kritériá."

Takýmto trápnym a dehonestujúcim prístupom sa evidentne chcela rýchlo zbaviť zodpovednosti. Nemohol som sa nechať odbiť a ešte raz som sa slušne spýtal, ako mám postupovať v tejto situácii.

Toto bola moja posledná správa, lebo by som asi vyhodil počítač von oknom, kým by som sa dopracoval k zmysluplnej debate. A áno, nechýbalo veľa a takmer som stratil nervy, keď mala znovu chuť mi posielať bezvýznamné odpovede ako táto:

"je mi ľúto, ale tým pádom nebudete mať splnené predpoklady k pripusteniu ku štátnej skúške. Podmienkou je splnenie absolvovania predmetov v zmysle študijného programu. Zatiaľ som Vaše štúdium nekontrolovala, ale to sú základné predpoklady možnosti vykonania štátnej skúšky a obhajoby."

Mimochodom, ako som už uvádzal na začiatku, uplatňuje sa tu dvojaký meter voči študentom práva a študentom práva a ekonómie. Ako študent práva si môžete sami navrhovať rozvrh, upravovať si ho podľa vlastných predstáv, nič a nik vás v tomto procese nebrzdí. Tých výhod je, nepochopiteľne, viac, ale je nepodstatné ich nateraz rozoberať.

Čo ma však najviac prekvapilo, bolo, keď som sa náhodne dozvedel, že jedna študentka z nášho odboru si mohla vybrať predmet z ponuky výberových predmetov. Na túto vec som sa vo všeobecnej rovine spýtal mojej študijnej referentky ešte pred vznikom môjho pálčivého problému s rozvrhom. Vyjadrila sa tak, že mám dodržovať študijný plán, čiže moja otázka sa stratila v spleti trápnych, alibistických výhovoriek.

A teraz späť k hlavnej téme. Po neúspešnej komunikácii s úžasným študijným oddelením, ktorému by som hneď udelil cenu roka za komunikáciu, som sa napokon rozhodol osloviť prodekana fakulty, keďže takisto vedie výučbu tohto voliteľného predmetu.

(Komunikácia s ním je ako komunikácia so stenou, môžete hovoriť čokoľvek, no žiadna odpoveď k vám nedorazí.)

To platí aj vtedy, ak posielate e-mail z univerzitného účtu. Túto neblahú skúsenosť mám potvrdenú aj mojimi spolužiakmi, ako aj inými študentmi nášho odboru. Ak vyučujúci niečo potrebuje od Vás, vy musíte byť k dispozícii ako na zavolanie, ale ak potrebujete niečo vy, tak ho vaše požiadavky nezaujímajú.

Napadol mi husársky kúsok — vyskúšať mu napísať na MS Teams, lebo som videl, že bol online a potreboval rýchlo riešiť túto situáciu. Neodpovedal mi do chatu v Teamse, ale na môj univerzitný mail, ale iba na starú správu, ktorá súvisela s úplne inou otázkou. K môjmu problému sa postavil vyhýbavo. Naša diskusia prebiehala cez univerzitný e-mail, kde som mu vysvetlil celú situáciu (poslal som mu aj svoj rozvrh) vrátane toho, že som svoj problém nedokázal vyriešiť ani na študijnom oddelení.

Jeho odpoveď bola taká, že ak som sa zúčastňoval na seminároch, nemusím ich znovu navštevovať. Problém bol, že som sa na nich nezúčastňoval, čo bola, ako som už uviedol, moja hlúposť, za ktorú nesiem zodpovednosť tým, že som si predmet preniesol do ďalšieho ročníka. To je maximálne prípustná hranica, ktorú som ochotný rešpektovať a ktorá je v súlade so študijným poriadkom. Nemôžem však súhlasiť s tým, že mám niesť zodpovednosť za neočakávanú situáciu, ktorá vznikla na strane vedenia školy.

K prodekanovi len toľko, že mi neodpovedal na moju poslednú správu, kde som sa mu snažil vysvetliť, že s kolíziou v rozvrhu som nerátal a že či sa dá v tejto veci niečo urobiť — napr. presun výučby na iný deň. Možností je veľa, ak chceme hľadať spôsoby, nie ak chceme hľadať dôvody.

Viete, čo ma najviac na tomto celom poburuje? Nachádzame sa v režime dištančnej výučby, kde môžeme komunikovať iba online formou, a preto by som očakával väčšie pochopenie v čase kritickej situácie, ktorej naša krajina čelí.

Toto všetko v kombinácii s neistotou a neochotou autorít ma privádza do číreho zúfalstva.

Už je to presne jeden deň, čo som nedostal od prodekana žiadnu odpoveď. Aj mlčanie je odpoveď, a tak je ťah na bránu, zdá sa, na mojej strane.

Pýtam sa, načo vôbec máme študijné oddelenie, ktoré mi nikdy v živote nepomohlo, ale, práve naopak, zahlcovalo ma administratívnymi úkonmi, ktoré si majú riešiť iba oni sami. Prečo vypisujú predmety, ktoré sa nakoniec neotvoria, prečo máme taký úzky výber voliteľných predmetov a prečo tam sedia neschopní ľudia, ktorých evidentne táto práca nebaví? Nehovoriac o vyšších autoritách, ktorým študijný poriadok azda nič nehovorí.

Moja primárna povinnosť je venovať čas štúdiu, nie strácať čas nezmyslami, strpčujúcimi môj študentský, ako aj osobný život.

Skutočný príbeh

2 1 2 0 0

Komentuj

BYROKRACIA NA PRÁVNICKEJ FAKULTE

8 komentov k blogu

Horúce!