Príbeh začínal príchodom do auly, kde sa písali testy. Mladí ľudia postupne zapĺňali voľné miesta. To isté čakalo aj mňa a môjho kamaráta. Keďže kamarát sa učil, chcel som sedieť vedľa neho. Aspoň niečo by som od neho odpísal a navzájom by sme si poradili. Po vstúpení do veľkej miestnosti ma čakalo prekvapenie, obrovský šok.
Vôbec som s tým nepočítal, že všetky miesta budú obsadene. Boli voľné už len dve miesta a nie vedľa seba. Najhoršie ale ešte len prišlo. Mňa, ktorý sa menej učil ako kamoš, posadili úplne dopredu, kde som bol načisto stratený, tam by som neodpísal ani čiarku, keďže som sedel pred nosom skúšajúcich. Kamaráta, ktorý vedel všetko, posadili niekde dozadu, kde by som možno niečo odpísal. A tak ma napadlo, že by som si s nim vymenil miesto. Nejakým spôsobom sme sa dohodli na diaľku, že sa vymeníme. Tak som sa postavil a vypýtal na WC, o malú chvíľočku to isté urobil aj môj kamoš, s ktorým som sa chcel vymeniť. Aby nás neodhalili, museli sme pár minút počkať a potom sme sa vrátili do auly.
Ja som si sadol na kamošove miesto a on na moje, čiže dopredu. Ako som si sadol, cítil som sa hneď lepšie, opadol zo mňa strach a tréma. Po rozume mi už neliezli myšlienky, ako si vymením moje miesto za lepšie, ale trápilo ma, že od koho sa bude dobre odpisovať. Rozhliadol som sa po okolí, či by sa nenašiel niekto, to by poradil. Medzitým ako som sa otáčal a hľadal múdru tvár, dekan nám dával inštrukcie o testoch. Po jeho asi 10 minútovom monológu rozbalil testy a rozdal. Rozdával ich odpredu s kraja, tak kamarát dostal skôr test ako ja a veľmi zúfalo na mňa pozrel. Nechápal som prečo sa tak pozerá, ale keď aj mne dali test pochopil som.
V tom momente som nevedel, čo mám urobiť, celým telom mi prebehol mráz. Dostal som test s druhým menom, test môjho kamoša a on zas môj. Triedili nás podľa abecedy, čiže keďže moje priezvisko začína na „A“, tak ma dali dopredu. S týmto sme nepočítali, vôbec ma nenapadlo, že by nás takto posadili. Znova som bol v strese. Čo urobiť? Priznať sa? To by nás vyhodili a život v .... Nechať to tak? To by som zas ničil kamošovi budúcnosť a neviem, či by sa tam dostal, ak by som to napísal za neho.
Ako by ste sa vy v takejto situácii zachovali? Viem, že v skutočnosti sa takéto čosi nemôže stať, ale v mysli nie sú žiadne pravidlá
PS: na tú školu som sa dostal
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
2
more to si fakt urobil??? hehe pekne aj ste im to povedali ci co?
5
uplne som si vedela predstavit mrtiho zufalu tvar,keby sa to stalo
ale som stastna,ze konecne citam aj ja daco tvoje,len tak dalej
ale som stastna,ze konecne citam aj ja daco tvoje,len tak dalej
6
Nene, to nebol Korba, to som si vymyslel, ja som tam nemal ani ziadneho kamosa, cisto vyplod mojej fantazie. To ma napadlo, ked som zaspaval, v hlave mi behali rozne kktiny , lebo som sa bal. No jo, moj prvy blog, ved je to jasne napisane
7
heehe no pekne ale napisal si to jak keby si to urobil. aj ked no neviem ci to nahodou nie je pravda. uz teraz sa radsej nechces priznat. ze?
9
No aké som mal ja sny pred prijímačkami, to ti radšej ani nepoviem.
Napíš svoj komentár
moje prijímačky nemali chybu, celá aula spolupracovala a skúšajúci úplne MP