6.časť_Záver:-Končí sa rozprávka, končí sa tento svet.....

(pokračovanie z predchádzajúcich častí)

....A s nevinnou tváričkou anjelika mi tým jeho blaváckym prízvukom iba povie
-prosím sorrač, že meškám. Toto je pre teba.

Podá mi tú nádhernú kyticu....ako ja milujem ruže. A k tomu biele...nádhera niečo.
-Nechcela si odísť že?
-noo vieš, chcela....myslela som si, že neprídeš už.
-néé, to by som nikdy neurobil. Nenechal by som ťa tú samú.. Nikdy.
-no veď to by som aj čakala...

Ja už nevládzem. Nepoznám ho nejako dlho, no strááášne ma priťahuje. Ja zato rposte nemôžem. Keď on je taký taký ......sladký. Bránim sa láske? Ach bože, je to hrozné, ja už nevládzem, najradšej by som po ňom skočila a a aaaaaa šlahla mu pusu!! No to by bolo trapošné. No idem sa mu prihovoriť, nech nieje ticho.

-ako sa inak máš?
-no keď som s tebou tak už fajn.
-hmm...a doteraz si sa nemal fajn?
-nie.
-Prečko?
-chceš to vedieť?
-jasanko že chcem....
-tu netreba ani nič hovoriť, len sa pozri. Pozri na moju ruku..
-to čo si robil?!
-podrezal som si žilu.
-prečo???
-miloval som. Miloval som, a dal som moje srdce niekomu, kto oň ani nestál.
Vieš, tá Denisa, čo s ňou sedíš. Hmm milá babena na prvý pohľad. No inak, je to len zákerná baba, čo chce každého využiť. A tak využila aj mňa. Pobláznila mi hlavu....Mali sme sa stretnúť potom na ihrisku. Ako som prichádzal, prišiel som asi o 15minút skôr, chcel som ju tam ako správny cool chalan čakať. No keď som prišiel, bozkávala sa tam s druhým....
-to akože naozaj???
-no.
-juuj, chudaťko moje.
-tvoje?
-hmm a prečo nie?
-a prečo áno?
-bože prestaň s týmito tvojimi kecmi.
-nepoprchá?
-hmm......nie.
-naozaj nie, už pršííí...
-čo teraz?
-poďme tamto, pod tu striešku.Utekááájmeee

Tá strieška, to bolo ako keby výstupné javisko, a nad ním taká veľká strecha. Okolo všade lístie, zima, vietor a dážď. Zvoní mi mobil....Fotrííík....čo zas môže chcieť?
-prííjem.
-Maca?
-no.
-Kde si?
-hmm noo veď vieš, som u Denisky, to je tá nová spolužiačka, učíme sa spolu.
(Musela som mu zaklamať, lebo inak by ma asi dorazil, keby vedel že som vonku s nejakým cudzím chalanom.No cudzím. Pre mňa cudzí nebol....)
-no dobre. My ideme s Paťkom aj s maminou do kina a potom na pizzu dobre?
-cool. Jasné v pohodké.
-a nieže prideš domou neskoro! Ahoj
-nemaj strach. Ahooooj.

-Kto to bol?
-fotrik, idu do kina a potom na pizzu.
-to je dobre nie?
-no to je supééér!! Ale je mi zima.
-počkaj, dam ti bundu.

Vyzliekol si bundu. Aaach ta ale náádhernéé voňala. Určite to bola Adidaska.
-jejo diky.
-môžem sa ťa niečo spýtať?
-no jasanko dávaj...
-máš chalana?
-nieee.....Ved som tu nová, čo si myslíš, že poznám hned milion chalanov? Poznám zatedy len teba, predavača v obchode (deduško mohol mať asi tak 50rokov) a pár chalanov v triede.A to je všetko. Prečo sa pýtaš?
-a chceš?
-ja neviem...prečo??
-môžem niečo urobiť? A potom povieš či ano,alebo nie. Dobre?
-no fajn.
„kiiiiiiiiiiissssssssss, cmuuuuuuuuuuuuuuuukkkkkkkkkkkk“

On je debil! On mi dal pusu. A na pery. Nie, že by mi to vadilo, no len asi je to skoro...Ale sladučká, mňamiky.

-a čo teraz chceš?
-hmm...môžem ja niečo urobiť?
-bude ma to bolieť?
-možno chacha...ale nie, nemalo by.
-jaj, no dobre. Bojím sa, hehe...

Dala som mu tiež pusu na pery. Potom to začalo francuzákom. A jak fajín. Ked sme sa konečne od seba odlepili, povedal mi tú nádhernú vetu, tú vetu, ktorú si hovoria blázni. Tú vetu, ktorá je nežná, milujúca....ta veta bola: Asi som sa do teba zaľúbil. Milujem ťa!
A čo ja teraz? Povedala som mu:
-Vieš, Peťko...aj ja.
-nechceš so mnou chodiť?
-bude mi to poteším chacha.

Zas sme sa zasmiali. No teraz sme k smiechu pridali aj nežný bozk. Milujem Bratislavu! Milujem Peťka! Milujem môj život....Toto musím napísať Viki. Tá mi určite neuverí. Musím ich aj zoznámiť. Alebo nie, veď to je len a len môj Princ...Predsa sa oplatí ešte žiť, a o láske sniť...

Ako dážď, steká nám po tvári,
Ako mesiac, rozžaruje naše oči,
Ako obloha jasná, plná hviezd daná,
Ako biela ruža, v ruke zovrená,
Ako Milujem ťa, a netreba mi viac,
Veď mám teba a ty máš mňa,
Netreba to už viac doplňať....

THE END........

„Ďakujem všetkým, ktorý čítali tento príbeh, a som rada, ak sa vám páčil. Snažila som sa, tak dúfam, že je to aj vidno “

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

24 komentov k blogu