Takmer obyčajné ráno
Bolo len pár minút po siedmej a ja som zistila, že zásoba mojich tabletiek ubúda. Rozhodla som sa, že zavolám sestričke na ženské, či sa môžem dnes prísť ukázať. Zbalila som sukňu, peňaženku, kľúče a vyrazila som. Ani som netušila, čo ma dnes ešte čaká.
Pravidelnosť nadovšetko
Hneď vo dverách, len čo ma sestrička zbadala, vypočula som si, že som sa mala ukázať už dávno. Každé tri mesiace som mala chodiť na zmeranie tlaku a podobné veci, ktoré je potrebné udržiavať v správnej rovine. No neurobila som to, ukázala som sa tam až po roku. A to začalo byť mojím voľným vstupom do nemocnice. Sestrička mi zmerala tlak a hneď ako na malom displeji videla číslo, zhrozila sa, poslala ma do kabínky a aby som išla hneď za doktorkou. Kým som sa prezliekala, sestrička doktorke povedala svoje obavy a bolo. Prišla som do ambulancie, vyskočila na kozu a potom z nej zas zliezla. Prezliekla sa a opäť som si sadla oproti sestričke. Môj prvotný tlak bol 140/95. Po piatich minútach však stúpal viac a viac až to bolo 150/100.
Neodkladne som bola spolu s odporúčaním poslaná k obvodnej. Tá mi zmerala tlak, ktorý sa ešte zhoršil (ani sa nedivím).
Začal sa kolotoč
Myslela som, že také problémy sa ma netýkajú
Domov som si, v 19tich, okrem hypertenzie priniesla aj tabletky na zníženie krvného tlaku a v kalendári mi pribudla poznámka s textom „odber krvi“. A to som ani len netušila, koľko takých poznámok s rovnakým názvom mi tam v priebehu štyroch mesiacov ešte pribudne.
Moja krv bola zlá
O týždeň som mala v ruke hrozivé výsledky môjho krvného obrazu. Železo a aj jeho zásoby minimálne, zato počet trombocytov alarmujúci. Vystrašená doktorka mi do karty zapísala zákaz užívania hormonálne antikoncepcie, asi na večné veky, a donútila ma okamžite a čo najrýchlejšie si zjednať termín, v niektorej z hematológií, zo slovami: „Aby pre teba nemusela ešte prísť sanitka, pretože možno budeš potrebovať riediace injekcie.“. Aj také slová dokážu „potešiť“.
O pár dní som už sedela u ďalšej doktorky, ktorá mala v rukách najčerstvejšie výsledky mojej krvi. Vďaka Bohu, počet trombocytov pomaly klesal a žiadna nemocnica ani riedenie nebolo nutné. Na opačnej strane, železa vôbec nestúpalo.
Domov som sa vracala s ďalšími tabletkami a s odporúčaním jedenia mäsa, brrr. A v kalendári mi pribudli ďalšie termíny.
Musela som sa vzdať darovania krvi, aspoň na istú dobu a dopovať sa tabletkami od výmyslu sveta. O tom ako zle sa niektoré trávia ani nevravím.
Nikdy som tak často a v tak krátkom časovom rozmedzí nebola ani u mojej doktorky, ani u ženskej a nikdy mi tak často nebrali krv.
Je to iné
Prešli štyri mesiace a ja som konečne mohla vysadiť všetky tabletky. Dokonca som mohla darovať aj krv. K antikoncepcií by som sa však nevrátila už nikdy. Týmto nechcem žiadnu odhovoriť, ale chcela by som práve poradiť. Chodievajte na k svojej ženskej pravidelne, pretože moja skúsenosť nebola až taká hrozná, ale mohla som skončiť aj horšie!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 7.júla 2019 16:57
Ako ti je teraz? Horšie?
Napíš svoj komentár