Ale stalo sa. A bol som rád že sa stalo. Ráno som sa dozvedel že Alex odcestovala. Bol som šťastný. Ale to šťastie bolo skryté sklamanie. Mrzelo ma že som sa s ňou ani nerozlúčil. Tak som jej napísal : Alex dúfam že tento týždeň ešte prídeš. A stalo sa. Na druhý deň som už celý šťastný stál na zastávke vlaku a čakal. Zrazu bol ohlásený príchod vlaku Bratislava – Bernolákovo. Ešte nikdy som tak nemiloval príchod vlaku. Vlak zastal a ona vystúpila. Mala rozpustené vlasy a sexi slúchadla na ušiach. Ten krásny úsmev som videl už z diaľky.
Pozdravili sme sa a nesmelo sme kráčali cez park. V parku bolo príjemne, hoc bol už obed stále bola v tráve ranná rosa. Nikde voľná lavička a tak sme stáli vedľa seba. Celkom sa mi to páčilo ale chcel som byť pri nej bližšie a tak som navrhol aby sme si sadli. Po chvíľkovom prehováraní si sadla aj Alex. Chcel som byť s pri nej bližšie a tak som sa nenápadne posunul smerom k nej. Chytil som ju okolo pása pri našom rozprávaní a necítil som žiaden odpor. Práve naopak, zdala sa mi veľmi spokojná. Zrazu som dostal ten pocit ako predvčerom. Nedalo sa mu zabrániť. A tak som ju zľahka objal pohladkal po chrbte a letmo pobozkal. Ona ma však potiahla za vlasy tak, ako to nevedel nik iný. Začali sa nádherné minúty môjho života.
Bolo to nádherné. Povedala Alex. Len som sa nežne usmial a pomyslel som si na predchádzajúce minúty. Síce som už mal viacero dievčat no zo žiadnou som si bozk tak neužil ako teraz, rozmýšľal som . Zapípal mi mobil. Pozrel som, kamoš Jano. Opýtal sa ma kde som a povedal som mu že som s Alex von a kecáme. Došiel za nami a po chvíli Alex oznámila že musí domov. Pozdravil som sa jej,jemne na mňa žmurkla a odišla.
Píp, zasa môj mobil pomyslel som si. Bola to
Alex.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
supergirl0006
23. 8.augusta 2010 23:15
pekne
Napíš svoj komentár