Áno sú to dve dvojky, dva roky a dva mesiace
Kvapky Martel padajú no neznáma a mesiac ...
Mesiac svojou žiarou odkrýva zabudnuté ...
Ďalšia noc a cigaretový dym farbí do modra môj tieň
Myšlienky samovoľne prechádzajú do nekonečných diaľok
Tam, kde končí vesmír ...
Vnímanie reality zakryl sen, nekonečný sen ...
Ťažisko reality pominulo a vznášajúc sa vnímam tvoj hlas
Konečne blikajúce svetlo hviezd odnáša dnešok
A s ním aj bolesť ...
Znova návrat do snov, tam, kde som len s tebou
V snoch voláš moje meno a včera je dnes ...
Možno už zajtra vrátiš sa späť ...
Alebo len znova budem blúdiť v kalužiach ...
V blate a špine reality, z ktorej si ma ty vytrhla ...
Do sveta pokoja a mieru v tvojom objatí ...
Nevedel som, že radosť a kľud sa s tebou vytratí ...
A tak na nástupišti čakám na ďalší vlak
No s každým dňom získavam istotu, že tam, kde si ty
Už žiadny vlak nechodí, posledný odišiel dávno
A ja som ho nestihol, zmeškal som a viac som ťa nevidel
Konečno života, nahradila nekonečnosť v spomienkach
Ponaučenie pre všetkých : Nikdy nezmeškajte ten správny vlak, môže byť posledný a vy si svoju chybu uvedomíte, až keď bude neskoro a vašu stanicu železnica zruší. Preto všetci, ktorí cítite srdcom, verte v lásku a na chvíľu sa zastavte a spomeňte si, čo v srdci nosíte, aby ste nemuseli žiť len zo spomienky
P.S. : Zajtra už určite na veselšiu tému
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár