AQUATRIP alebo Ako to vyzerá, keď beriete 40 detí do aquaparku (2. časť - od desiatej do obeda)

10:10 – Deti vošli do bazénu a nevinne sa čľapkajú vo vode. Prekvapuje ma teplota vody (32 stupňov), chvíľu mám problém sa do nej ponoriť, s pochybnosťami, či nezhorím. Následne sa tiež nevinne čľapkám vo vode. Aj ostatní vedúci sa nevinne čľapkajú. V podstate sa všetci nevinne čľapkáme.

10:14 – Dosť bolo nevinného čľapkania. Pustili masážne vodotrysky. Trielim od nich preč.

10:15 – Kontrolne počítam deti. Zatiaľ žijú všetky. Organizujem vláčik odvahy popod masážne vodotrysky, mimo ich dosah. Decká sa zapájajú do vláčika. Vyzeráme ako kultivovaná a organizovaná škôlka.

10:21 – Vláčik sa voľne rozptýlil po okolí. Decká začínajú objavovať čaro potápania. „Urob stojkuuuu!“

10:22 – Robím stojku.

10:25 – Väčšina vedúcich si našla miestečko na „ostrovčeku“ uprostred bazéna, odkiaľ hliadkujú a sledujú svoje skupinky. (A opaľujú sa.) Zopár detí sa vozí na ďalších vodných tryskoch, ktoré pustili na to, aby sa človek ani nemohol normálne oprieť o stenu bazéna. Vrčím.

10:30 – Objavili sme zákony fyziky a skutočnosť, že vo vode každý stráca svoju reálnu váhu, decká nesmierne baví. Nosia jeden druhého na rukách. Celkom sranda.

10:35 – Navrhlo sa, že sa presunieme na vodné šmýkačky. Decká sa natešene hrabú von z bazéna. Vedúci sa hrabú z ostrovčeka. Zopár skupiniek plachých detí ostáva v pôvodnom bazéne, zopár ide na deku, jedným slovom, rozdeľujeme sa. (To boli dve slová, že?)

10:40 - Šmýkame sa na malých toboganoch. Decká kadejako dopadajú do vody a následne sa pozerajú, ako dopadne ich kamarát. Srandy kopec.

10:50 – Miestni animátori spúšťajú svoj program, no zatiaľ mu nevenujeme pozornosť.

10:51 – Prechádzame na vyšší level, vyššie tobogany. Decká cítia adrenalín. Šmýkajú sa na dlhom točitom tobogane a nahovárajú ma, aby som išla na strmý tobogan, na ktorý oni nemôžu.

10:53 – Čo človek pre „svoje“ decká neurobí. Počúvam plavčíkovskú inštruktáž o polohe s rukami za hlavou a dôrazne prikyvujem. Decká prejavujú (škodo)radosť. Letím dolu toboganom a dávam si záležať na ošpliechaní čo najväčšieho počtu našich ľudí stojacich okolo dojazdového bazénika.

10:54 – Hľadám svoje tričko.

10:55 – Zisťujem, že žiadne nemám. Vychádzam z bazénika a čakám na našu skupinku. Spolu s kolegom rátame deti. Presúvame sa ďalej.

11:03 – Bazén á la „divoká rieka“. Unáša nám deti, po chvíli sa nám vracajú z druhej strany. Haluška.

11:06 – Tiež ma unáša. Popritom sledujem program miestnych animátorov, akurát že zisťujem, že už asi skončil.

11:20 – Presúvame sa do vnútornej časti aquaparku, na ďalšie atrakcie. Bazén s morskými vlnami. Pecka, akurát že so strážením detí je to tentokrát ťažšie, preto ideme do vody všetci a skackáme na vlnách s nimi. Kolega utvára koridor bezpečnej zóny, kde decká dočiahnu na dno a nehrozí im také riziko utopenia, ako ďalej, kde je voda podstatne hlbšia.

11:22 – Ktorési decko sa topí. Stresujem a letím k nemu.

11:23 - ...to nebolo naše decko. A netopilo sa, ale „plávalo“.

11:30 – Zaujímam miesto pri kraji bazéna, kde mám dobrý výhľad, sledujem, že vlny sa tu lámu na dve strany. Hľadám svoje deti.

11:31 – Mám.

11:32 – O čomsi premýšľam.

11:33 – Luxusne ma oplieskalo o stenu bazéna, prestávam radšej premýšľať a sústredím sa na vrhanie do vĺn. Sledujem ostatných, tiež sa vrhajú. Všetci sa bavíme, to je fajn.

11:50 – Opäť sa presúvame ďalej, tentokrát do bazénika s plytkou vodou a súpravou detských atrakcií. Zovšadiaľ strieka voda. Skúšajú sa zas robiť stojky, ale voda je na to príliš plytká, takže to zatrhávam.

12:00 – Opieram sa o stenu malého bazénika a sledujem hrajúce sa deti. Občas privriem oči, keď po mne letí sprcha z nejakého vodného dela. Uvedomujem si, že nemám na sebe tričko. A že nám je fajn...

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu