Marleymt
23. 6.júna 2013 23:29
AQUATRIP alebo Ako to vyzerá, keď beriete 40 detí do aquaparku (3.časť - od obeda do pol tretej)
12:12 – Zamykáme všetko, čo na sebe máme do skriniek.
12:14 – Všetko úspešne zamknuté. Som zvedavá, ako si decká zapamätajú čísla skriniek, keďže nikde to neukazuje a ja si ich nepamätám. Mávam nad tým rukou, však to sa spraví. Vystupujeme hore, decká plné očakávania.
12:15 – Cesta nahor je fajn kondičný tréning, obzvlášť keď si dá človek záväzok, že to celé vybehne namiesto kráčania.
12:17 – Skoro som sa zrýpala, ako si tak bežím naboso po mokrých schodoch. Priznávam, ísť príkladom mi nikdy dobre nešlo.
12:18 – Sme hore, čakáme vo fronte na tobogany. Je ich tam šesť, decká majú povolené štyri. Kontrolujem vodu v toboganoch, teplá. Fajn.
12:20 – Postupne mi deti miznú vo farebných rúrach, poniektoré aj po dvoch. Baby kričia o dušu. Rehocem sa, tak úprimne.
12:23 – Spúšťam sa dolu jedným z toboganov v závodnom nadšení, ktoré podporuje poznanie, že dolu sú stopky a zistím svoju rýchlosť. Cítim sa ako Majkl Šumacher, nikdy som nevedela správne napísať jeho meno.
Ešte stále 12:23 – Pristávam v dojazdovej „vaničke“, hlavou napred (nejako ma to vo vnútri tej rúry pokrútilo). Dolu ma už čakajú deti. Dávame druhé kolo.
12:30 – Druhé kolo je úspešne za nami. Otvárame skrinky, systémom tipos bingo.
12:35 – Skrinky sú otvorené. Rátame deti.
12:36 – Všetky sú prítomné. Cool. Vraciame sa cez dlhú chodbu, aby sme sa najedli a oddýchli si pri hlavnom stane.
12:39 – Máme mierny problém s prechodom cez turnikety. Nasmeruvávam pár detí dozadu a snažím sa im pomôcť priložiť čip na čítačku. Nejde to, stále nám ukazuje opačný smer.
12:42 – Uvedomujem si, že problém je v tom, že stojím z opačného smeru v snímacom zábere fotobunky. Cúvam dozadu a hádžem facepalm.
12:43 – Deti prešli cez turniket. Rátanie.
12:44 – Všetci. Pokračujeme ďalej.
12:50 – Sedíme na dekách, vybaľujeme jedlo, zisťujeme, že všetci, ktorí si nedali pitie do tieňa, ho majú kapánek vrelé. Ešteže náš super kolega zobral dosť pitia pre nás všetkých, a zároveň mu napadlo umiestniť ho do tieňa.
12:55 – Všetci pijeme. Deti papajú. Aj ja papám, pikantnú bagetu.
12:56 – Zase raz horím. Zapíjam pikantnú bagetu.
12:58 – Som sa obliala ochutenou minerálkou, idem si skočiť preventívnu šípku do bazénu, nech po mne nelozí kadejaký hmyz.
13:04 – Spokojne sa vraciam z plaveckého bazéna, pokračujem v jedení.
13:06 – Začalo kolovať jedlo – koláče, rezne, rožky, bagety, ovocie a tak. Papáme všetko možné, netušíme čo je koho, ale absolútne nám to nevadí – lebo sme rodina.
13:20 – Zdvíhame sa smerom k bazénom, všetci napití, napapaní a spokojní. Rátame deti, zase raz. Máme všetky, ideme.
13:30 – Kúpeme sa v teplom bazéniku, takzvaný kľudový bazén. Vedúci sú celkom v kľude, o deckách sa to moc hovoriť nedá. Skáču z ostrovčeka, pričom špliechajú vedúcich sediacich na ňom, vrátane mňa. Snažím sa zistiť, či to naschvál, alebo si to neuvedomujú.
13:32 – Pýtam sa na to. Dostávam nevinnú odpoveď, že to nebolo naschvál. (S odstupom času si uvedomujem, že je to pomerne veľký rozdiel, keď nás deti špliechajú naschvál a omylom. K tomu sa ale ešte dostanem.)
13:36 - Presúvame sa do „divokej rieky“. Decká sa naháňajú pod vodou.
13:40 – Miestni animátori zháňajú deti na Minidisco. V hlave mi bliká výstražný majáčik, že minidisco sa robí večer, ale nechávam tak.
13:50 – Chceme sa ísť spúšťať na malé vonkajšie tobogany, tak vyťahujeme decká z dravého prúdu. Kolegyňu stiahli so sebou. Vozí sa s nimi.
13:53 – Tuším sú všetky deti vytiahnuté z pazúrov rieky, prepočítavam, všetko je OK. Presúvame sa.
13:56 – Miestni animátori prežívajú hlbokú krízu týkajúcu sa počtu detí na plánovanú diskotéku. Snažíme sa im priateľsky poradiť, akým spôsobom by si ich tam mohli nahnať viac, ale očividne nám nerozumejú, že sme to mysleli v dobrom.
14:00 - Naše decká sa šmýkajú na toboganoch a miestni animátori spúšťajú diskotéku asi najznámejšou španielskou hotelovou detskou pesničkou.
14:03 – Diskotéka pokračuje nemeckou a talianskou pesničkou. Hádžem druhý facepalm za dnešný deň.
14:10 – Naše decká sa stále spúšťajú na toboganoch, na ploche určenej pre diskotéku tancuje viac dospelých ako detí. Ešte stále som nepočula slovenskú pesničku. Síce mi to príde známe, keďže všetky tie hotelové ukazovačky poznám naspamäť, ale stále točím hlavou nad tým, čo sa to deje so slovenským cestovným ruchom.
14:17 – Decká prebiehajú na deku, zisťujeme, že zámková dlažba je už pomerne zohriata.
14:18 – Decká šprintujú na deku. Aj poniektorí vedúci šprintujú na deku. Ja s kolegom prechádzame na deku, máme šľapky. (Tie gumené topánky myslím.)
14:20 – Miestni animátori ukončujú svoj program najznámejšou gréckou hotelovou animátorskou pesničkou. Mám chuť si obúchať hlavu o stôl, ale nablízku žiadny nie je.
14:22 – Opäť sedíme na deke a čakáme na zvyšok výpravy, pripravení zopakovať si vnútorné atrakcie a veľké tobogany...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
2
@moonbeam pamätám si, ako to išlo za sebou, tie časy tam píšem tak od oka
a akurát zisťujem, že tam mám cieľ namiesto tieňa, idem opraviť
a akurát zisťujem, že tam mám cieľ namiesto tieňa, idem opraviť
6
@sheily už asi len jednu alebo dve, zas neboli sme tam dva týždne ale akcií bude hádam ešte dosť, potom môžem spisovať ďalšie
10
"Mám chuť si obúchať hlavu o stôl, ale nablízku žiadny nie je."
Napíš svoj komentár
S tou vodou si mi pripomenula Carat, ktorý sa konal na letisku, v piatok som si kúpil ľadovú pepsi, po 5 hodinách cesty v aute už bola mierne vlažná no a po ďalších pár hodinách v aute na slnku bola doslova horúca, dopil som ajtak (minerálka tam stála neskutočné 4 eurá)