Mala som to tu kedysi napísané - píšu sa básničky. S kýmkoľvek, o čomkoľvek, hlavne, aby nemali pointu a boli odveci → to platí u mňa, a @lem0n očividne súhlasil. Nuž, nazbierali sme pre vás tri básničky, čo sme takto spoločne improvizovane rým po rýme vytvorili.
Berte ich prosím s nadhľadom, nesnažíme sa o umenie, nenútime vás to čítať, nerýmuje sa to, nemá rytmus, nedáva to zmysel. Tak prečo ich dávam na blog, že jo. Nuž veru preto, že sme odveci.
Obaja.
Poriadne.
A nevadí nám to
Tak teda, niečo z našej tvorby ajhľa:
IŠEU JANO NA ZEMÁKY
Išeu Jano na zemáky,
Videu pri tem vtáky.
Boli velice veľké jak brehy,
a vôbec nemali voľnobehy
Jano sa na ne silne zadívau
silno tušiu, že dojde i čau.
Vták Čau vúbec nedošeu,
tak Jana premohou hneu.
Hneuá sa on hneuá,
v tem zrazu došua Ev(u)a.
Jano silnô zmocneu zrak,
Eua bol len ďalší vták.
Jano vtákuy nemá rád
Eua bol ďalšui kandidát.
V tej chvílui začauo silnô fúkac,
Jano začau okoloua kukac.
Vtoim však zrazu zbadou čosi,
nemau topánkuy, bol bosý!
začau z teho naprosto šalet,
zatancovau valčík, balet.
Lenže zrazu, niečo hrozné:
"je to vúbec možné ?"
Víter silnô pokračovau,
Jano schytil zemák a keď už ho mau
začlo zrazu pršať veľmi
vtáky zleteuli do preč s peľmi.
Jano stáue nemau boty,
a bou cigán - nešeu do roboty.
MŔTVOLA V RIEKE
Jedného dňa teta Agnesa
vybrala sa potajomky do lesa
Lenze rano ako na potvoru
našla v rieke mŕtvolu.
Nemala pri sebe lieky,
Spadla za nou _ do tej rieky.
cela sa len namocila
v tom tetka Janka vkrocila,
Agesa bola prekvapena,
Jana bola riadna žena.
Pracovala v jednote
bojovala proti mastnote.
Mala k tomu veľký problém,
nič neriešila po dobrém
pozrela na Angesu
nemohla sa zbaviť stresu
mŕtvola zrazu sa pohla,
spýtala sa, či by mohla
z tejto diery vypadnúť.
Obdive boli zhrozené čo sa deje,
zrazu sa obzrú - mŕtvola tam nie je.
Zľakla sa jedna viac než druhá
až bola celkom z toho tuhá.
Bolo síce skoro ráno,
ale povedzme si - áno,
boli z toho trochu mimo.
Ako čas tak pomaly ubiehal,
aj tento príbeh koniec mal.
Tetky sú obe na liečebni,
"dobré lieky dajte mi".
O JOŽOVOM JESENNOM SPÁNKU A EŠTE O DAČOM
(poznámočka: ak by vám táto jedna - ovšem, ak sa k nej vôbec dostanete, niečim pripomínala nás dvoch, uisťujeme vás, že aj my sme túto podobnosť našli až potom, ako sme to dopísali)
Bolo to v lete, za súmraku,
Keby nemal Jožo niečo v oku.
Atmosféra kvitla ako jemný vánok,
tak sa jožo pobral na jesenný spánok.
Ako tak milý Jožko chystal na svoj deň,
začal sa mu snívať pekný sen.
Drichme si drichme, a nič nevníma,
tajne dúfa, že nevytečie z neho slina.
Ako tak dni prechádzali jeden za druhým,
Jožo sa javyl byť mierne tuhým.
Tak ho začali kolegovia budic,
museli ho v tom pekne nudic.
Jožko otvoril pravé očko,
dostal sa do kontaktu s mladou kočkou
čo práve pri jeho posteli na koberci sedela
hľadela nevínnym pohľadom a to vedela.
Celkom oslabený a mimoriadne unavený,
zabuchol sa jožo do tej krásnej ženy.
Z postele vyskočil ako srnka,
ani si poriadne nič neuvedomuje a hmká.
Nakoniec sa celý krásne spamätá,
sleduje, jak je tá slečna krásne odetá.
Skôr než však pomyslí na škaredé veci
slečna sa usmeje a poťapká ho po pleci.
Nálada bola z oboch strán zmiešaná,
kočka prezradila, že volá še Hana.
Keď v tom zrazu do miestnosti vstúpila
Jožova žena - strašná fúria.
Rozkročila sa vo dverách jak šerif z Texasu
revorvery v oboch rukách a podľa hlasu,
nálada sa vyostrila ako brehy
nezdá sa, že by v nej bolo trochu nehy.
Ženská na Joža naziapala celkom
z toho vidieť, že je pod papučou veľkou.
Mali sa všetci radi, vychádzali spolu,
prišla pani x a doniesla kolu,
a vy čitatelia (ne)máte smolu
už sa nič nevojde napísať sem dolu.
Ak teda niekto dočítal, máte môj úprimný obdiv
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
vsetkymenaboliobsadene
12. 9.sept. 2012 19:16
dik za obdiv
6
a to len za tú poslednú básničku dočítaná celá..ale máš tam chýb ..ale v celku paráda
7
@daddy budeme sa snažiť
@bebubi šak bez korekcie, za horúca to upravím keď budem mať nervy čítať to odznova
@bebubi šak bez korekcie, za horúca to upravím keď budem mať nervy čítať to odznova
Napíš svoj komentár