Náš príbeh sa začína jedného chladného obeda, v malej temnej uličke kdesi pri konci sveta...
(keďže nemáme teraz veľa ľudí v redakcii, skôr ako náš reportér vystúpi z nepriestrelného autíčka, tak sa megafónom pýta, či osoba na druhej strane sľubuje, že bude pokojnejšia ako démon (pre pochopenie situácie šmyk prečítať si článok o démonovi z tejto rubriky, poznámka a reklama redakcie)
Vampírica: Sľubújem, čestné vampírske
Reportér: Oukej...ideme na to. (vystupuje z voza) Ako skúšku sme vám minule zaslali jednu scénku, prosím, milí čitatelia, tu je:
Povedzte, čo vás na nej zaujalo, podobá sa to na vaše skúsenosti, alebo máte iné...zvyknete si taktiež nemáčať, alebo uprednostňujete inší spôsob stolovania?
Vampírica: Viete, zaujal ma prístup kolegu, nie som si istá či chlieb ne-neutralizuje tú správnu chuť krvi, ešte som to neskúšala. Momentálne preferujem zavedenie priamo do žily, hneď sa potom cítim ako znovuzrodená i keď nepohrdnem ani zákusom >
Reportér: Akú skupinu preferujete? (neskúsený truľo, veľmi nevhodná otázka, pozn. redakcie)
Vampírica: Tak, v rámci možností iba nulky, s ostatnými sa vyzrážam, ale plusky sú fajné,sladučké... Akú máte krvnú skupinu vy? >
Reporéter: (vidíš ty bambus? pozn. redakcie) Ehm...ďakujeme vám za rozhovor, asi už radšej pôjdeme, máme ešte ďalšie zákazky....
(0 pozitív)
Vampírica: Áľe, kamže sa ponáhľate, ostante ešte sekundičku *schrumš*
(nejdú otvoriť dvere na aute, mení sa to na horor)
Vampírica: Čo by ste povedali na nejaký drink? Ešte čo chvíľa posedíme *mľask*
Reportér: (tvári sa hrdinsky) "Niečo by som si dal. A vy si môžete odskočiť ajhľa do tranzfúzky"
Vampírica: (nedá pokoj, paskuda, pozn. redakcie) Veď mám návštevu, to sa nepatrí Hmm,čo takto krvavá Marley? Teda, Mary, pardóón *mľask*
Reportér: Ja nepijem sladké, ďakujem...okrem toho som v službe (ako keby si nezvykol v službe vypiť, chmuľo jeden klamársky, pozn. redakcie)
Vampírica: Ale veď vy piť nemusíte, ja si dám aj sama *arrwrehsudbwhd* (vrhá sa na reportéra, neodchádzajte od obrazoviek, teraz to bude sranda)
(Lenže teraz prekvapko: reportér kung fu majster vyskočí jak veverička, dvojitým hákom protivníčku na zem zrazí, ruky v bok si založí i rečie: "Ej veruže, posilnili sme rady o majstrov umenia!“ (fúha, to ste nečakali, čo? Ani my, pozn. redakcie)
Keďže zvyšok príbehu sa nám nejako, akobysomto...neuchoval, nateraz si koniec domyslite sami. Ak by sa niekedy tuto slečna vyššie spomínaná dostala k článku a mala ho kompletný, poprosím, aby nám ho do redakcie dodala (podľa toho, na koho stranu bude ten záver nahrávať, ho tu potom uverejníme/neuverejníme). Nateraz ďakujeme za pozornosť, a želáme krásny zvyšok sviatkov, sladkých a veselých. Muhahaha.
Vaša redakcia.
Milí čitatelia, upozorňujeme Vás, že naše články z rubriky „Spoznávame kamarátov na Birdzi“ nemapujú celý život a presné správanie danej osoby. Sú len malou reklamnou časťou a obsahujú náhodné informácie, čo slina na jazyk priniesla. Pre bližšie spoznanie danej osoby prosím kontaktujte osobu samotnú.
Blog
Komentuj
17 komentov k blogu
1
maciatko0985
28. 12.decembra 2012 11:57
ja mám nulku!
4
10
ahaa, ze preco po mne tak divne pozerala minule v podniku, ... (tiez som 0+)
16
@maciatko0985
@poke no,veď tie sú mňamky
@sturmer nebooj sa
@marleymt ja som neškodná
@hereiam takto mi hovoria tunajší
@matwejo ja som vycítila
@greenbunny a že som bola neškodná?
koniec dodám
@poke no,veď tie sú mňamky
@sturmer nebooj sa
@marleymt ja som neškodná
@hereiam takto mi hovoria tunajší
@matwejo ja som vycítila
@greenbunny a že som bola neškodná?
koniec dodám
Napíš svoj komentár