osvieti tú spomienku,
spomienku na priateľa.
Spomínam na tie časy,
keď sme sa hrávali spolu,
ale tichý šepot mi neustále hlási,
že sme už dávno prešli tú dobu.
Už necítim to teplo,
nádhernú vôňu priateľstva.
Pomaly zhasína svetlo,
končia časy bláznenia.
Niekedy to vyzeralo nádherne,
dlhé nočné rozhovory,
vyzeralo to farebne,
ale prišli tie nečakané nezhody.
To oni rozpútali to peklo,
peklo medzi nami,
všetko hneď zosivlo,
všetko padlo do tmavej jamy.
Tak to teda skončilo,
zato "dobré" ďakujem.
Usmievam sa milo,
ale vieš, že to ľutujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár