Bol pekný slnečný deň, na cestách sa trblietal sneh a ja s Jožkom sme slávili rok spoločného chodenia.Ano, výročná prechádzka, zakončená peknými chvíľkami u mňa doma.Jožko a ja sme už rok spolu a to niečo znamená.Máme sa radi a chcem aby bol šťastný.Aj ked to niekedy tak nevyzera (vid predchadzajuce BLOGy).Po tomto peknom dni som večer sadla za počitač, zapla milované ICQ a pustila sa do chatovania.
Ale, ale ,ktože mi píše..Dušan...co asi chce?
Chalanisko jeden, nenapíše mi často, ale vždy ma jeho správa poteší a troška zamrazi S ním som si zažila pekné chvílky, síce ich nebolo veľa ,ale aj tak.Dušo ,rodeny Slovák, to v rodine nikdy nemal ľahke, keď boli jeho rodičia spolu, žili na Slovenku.Neskor však v ich vzťahu nastali komplikácie a po rozvode Dušo odišiel s otcom do Moskvy odkial jeho otec pochádzal....o tom potom.Zoznamila som sa s ním asi pred rokom a pol, ked som ešte o Jožkovej existencii nemala ani potuchy.V našom kedysi oľúbenom bare ma s nim zoznámila kamarátka, dali sme sa do reči ,pár krát sme sli na prechádzku večerným mestom.Na icq sa mi Dušo zdoveril, že sa mu strašne páčim a chcel by niečo zriešiť.Ja som bola na tom tak isto.Ibaže v tom čase, pri mojich minimalnych skusenostiach, som nevedela, ako mu mam povedať, že aj ja ho mám rada.Vyzeralo to tak ,že aj napriek tomu ,že Dušo je veľký milovník báb a ja som len malá neskusena husička ,ktorú si chce pripísať na konto, sa dame dokopy. Stala sa však jedna udalost ,ktorá moje ilúzie zmenila. V jeden piatkový večer ked sme celá partia sedeli v bare, prišiel za mnou moj milovaný bratranec ,dal mi pusu na líce a pred Dušovými očami ma vyviedol vonka z baru lebo mi chcel niečo povedať.KeĎ som asi za pol hodinku prišla naspať, Dušan sa na mna pozrel, trpko usmial a vylial do seba pol deci Pushkin vodky.
Odvtedy sa všetko zmenilo.Jeho inštinkt lovca ho ťahal za ďalšou korisťou, pretože si myslel ,že ja už niekomu patrím.To stertnutie s mojim bratrancom si totiž zle vysvetlil.Dušana som v meste výdala už zriedkavo.S odstupom casu som sa podozvedala hrbu vecí, ako strieda dalšie baby, oddialili sme sa od seba. O pol roka neskor ,ked som už chodila s Jožkom som ho stretla na stanici. Skocili sme na kofolku a kus reči.Stažoval sa mi ako sa rozišiel so svojou babou.Dufala som, že znova sa obnovi nase kamarátstvo. Cakala som márne.Dušo si našiel ďalšiu babu.
Mesiace utekali, a od našeho posledneho stretnutia ubehlo par mesiacov.V kontakte s nim som bola ,len cez ICQ.A jedneho dňa mi oznámil, že sa jeho rodičia rozvadzaju...asi viete čo sa udialo ďalej.Ako som na začiatku napísala ,Dušan sa odsťahoval s otcom do Moskvy.To bol koniec akeho koľvek kontaktu.
Aj keď Dušo bol chalan, ktorého voláme prvotriedny sukničkár, pobláznil mi hlavu ,každym našim stretnutím.Pomaly som vsak aj zabudla ,že existoval.........
Asi týžden dozadu mi na ICQ napisal.Prekvapene čitam, pýtam sa ako žije a on mi znenazdajky napisal či nejdeme vonka.Ostala som v šoku, pretože to ,že ma pozýva von znamená len jedno. Dušo je na Slovensku!
Keď sme sa stretli, vyobíjmala som ho a šli sme na kus reči do restaurácie.A neskor do baru, kde sme sa zoznámili Bol to pekny večer.Keď ma šiel odprevadiť domov, opytal sa ma ,či by som s ním zajtra neskočila na šprinty a zraz autíčkarov do dediny vzdialenej asi 10km od naseho mesta.Neváhala som. Aj další den s ním bol super. Dušan sa mi venoval po celú dobu, nadšene mi ukazoval každu suciastku auta a snazil sa aby som z toho dňa mala čo najviac. Den sme zakončili večerou a peknou rozluckou v aute. KeĎ som vystupovala z auta, šiel mi otvoriť dvere, objali sme sa a dal mi pusu a oznamil mi ,že dnes sa vidíme posladný krát.Jeho krátky výlet na SVK sa skončil, a Dušo odchádza "domov" do Ruska.Celá zazkočená som prišla domov, hodila sa na postel, a začala plakať.Prečo mi život takto nepraje?! Prečo Dušan musí žiť v moskve na míle vzdialenej od nášho mestečka?! Prečo moja silná povaha ,podľahla kúzlu chalana ako je on?!Prečo sme sa nemohli dať dokopy skorej ked som ho mala tak blízko?!
O dva dni neskor, som znova pustila moje milovane icq. Bol tam aj Dušo, ktorý mi hned napísal.Rozobrali sme Moskvu, zivot v nej, a aj pekne posledne dni strávene s ním. A vtedy mi napisal niečo, čo neviem ako vysvetliť. Vraj mu tie dni dali veľmi vela a uz teraz mu chýba moja spoločnosť.Povedal, že keby v ten den keď ma na tunningovom zraze zasvedcoval do sveta aut, bola na mojom mieste iná slečna, okamžite by ju balil a vyolizoval.Keď však chcel mna, nedalo sa...........
Asi mal Dušan predomnou rešpekt, asi nechcel cely den pokaziť tym ze by sa o niečo pokušal, alebo na moje bozky nemal chuť..nikto nevie, iba on sám.A dozvieme sa pravdu len vtedy ,ked sa vráti z Moskvy, ak sa vobec vráti..........
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár