Nemám rád denníky, sú zbytočné, plné nepodstatných údajov, nie je z nich žiadny osoh pre spoločnosť. Ak som sa vždy k nejakému dostal, našiel som v ňom len plno nezáživných informácií, napr. nálepku holého Enšvorta Benšvorta z Przn Brejk prilepenú k fotke mojej sestry s nápisom "Just Married", alebo obrázok Zaka Efrona zasvinený od krpatých narúžovaných pier. Už chýba len kapitola "My idols" s víťazným podstavcom, kde na 3. mieste je maminka, na 2. Ježiš a na 1. Hana Montána. Záverečnú prílohu bude tvoriť test s názvom "Kýchnutie". Pod názvom budú dni v týždni a pri každom z nich vysvetlenie, čo to pre tvoj život znamená. Kýchla si si v pondelok? Myslí na teba. Utorok: Chce ťa pomilovať. Streda: Má inú. Štvrtok: Zistil, že to nebola iná, ale iný. Piatok: Je na kožnom. Sobota: Má kvapavku. Nedeľa: Chce ťa pomilovať.
Denníky sú na nič, tie najväčšie a najzaujímavejšie tajomstvá si len tak niekto necapne na kus papiera.

Raz v živote ale poruším pravidlá, a vytvorím denný záznam o mojom dnešnom ráne, lebo... ...ho vytvorím proste.

23.02.2012; 5:47 (Podľa môjho SpongeBob-ového budíka)
Vďaka bohu, že už nebývam s rodičmi? Ani nie. Opäť som sa zobudil pred šiestou ráno. Posledných pár rokov sa v okolitých bytoch konal jeden vrh za druhým a vzniklo tu čosi ako škôlka pre deti posadnuté diablom, čo aj patrične vidieť a počuť. Stačí vojsť do chodby- KinderShoppingPalace plný bicyklíkov, trojkoliek, umelých áut, kočíkov, sánok, chodítok a iných pomôcok, patrične dozdobený blatom, roztopeným snehom, papierikmi od čokolády, raz som tam dokonca zakopol o nahú bábiku- presnejšie, o ruky, nohy a trup bez hlavy. Malí sadisti. Horšie by však bolo, keby patrila niekomu dospelému.

Ale späť k môjmu ránu. Dnes ma nezobudilo iba Vaneskino ranné (a následne celodenné) kvílenie, ale aj jakot čerstvého prírastku do tohoto koterca- malá Placenta, či ako sa volá- dnes sa už mená pamätajú ťažko, keď chceš byť in, daj svojmu decku čo najdivnejšie meno- Kendra, Rita, Perla, Vazelína, Prepravka... to je jedno. Btw, prečo všetky novorodeniatka vyzerajú ako jašterice?
Bolo to naozaj zvláštne, akoby sa tie malé beštie dohodli, začali zjapať takmer naraz. Už nenadávam, nemá to význam. Niekedy sa dokonca celkom zabávam. Úsmev na perách mi vyvolávajú najmä zvukové efekty rodiny nad nami: Plač, plač, polhodinový plač, blížiaci sa dupot, zrevanie matky "Budeš už konečne tichooooo?!?!" (to "oooo" na konci sa stále stupňuje až do úplného revu), 10 sekúnd ticha, ešte hlasnejší plač...

Krásny začiatok dňa. Vstávam z postele a PEKNE NAROVNO SI JU USTELIEM. Jedná sa o psychickú deformáciu z detstva, ktorú mi spôsobila moja mama. Tá ma vždy vedela odhadnúť. Nikdy nezabudnem na jej pamätnú hlášku, ktorá ma bude prenasledovať do konca života. "Narovnaj si tú deku na posteli, už si ako taký ľahostajný narkoman!" (Pre všetkých, tajných narkomanov: Rýchlo si narovnajte deky na posteliach, lebo ste jasní).

Vchádzam do kuchyne a z chladničky vyberám fašírky od mamy. Ako obvykle, sú zabalené v alobale s nápisom "Domáca škvarená masť, 3,- Kčs" - Teta nám vraj kedysi "doniesla" obrovské kotúče tohto alobalu zo závodu (Slováci sa nezaprú). Na vrchu ako obvykle žltý papierik s nápisom "Fašírky pre Maja". Jedna z ďalších vecí, nad ktorou sa dnes už len pousmejem- na štítkoch s jedlom som bol odjakživa Majo, Mišo... Len nie tak, ako sa naozaj volám. Pri toľkých deťoch sa jej ani nečudujem...

S jedlom si sadám pred PC a ako každé ráno, zapínam YouTube kanál Nory Mojsejovej. Nie som jej sympatizant, ani ju nebudem voliť, ale uznávam ju ako skvelú humoristku. A páči sa mi jej predvolebný slogan. Škoda, že si neplatí aj komerčné reklamy. Predstavte si, že si len tak v aute brázdite ulice a zo všetkých strán sa na vás usmievajú politici s heslami "Začína to prácou", "Ľudia si zaslúžia istoty", "Spravodlivosť"... A zrazu "NEDAJTE SA OJEBAŤ!" Ba čo viac, obohatila moju slovnú zásobu o krásny nový vulgarizmus- "Ty ježibabin potrat!"

Pred rannou hygienou si ešte pozriem Facebook, zabavím sa na nových Deniskiných fotkách v štýle "Namaž si tvár priemyselným farbivom, našpúľ pysk, tú mamu vo vani za tebou si nevšímaj, zväčši si cecky v Photoshope a vyraz s podväzkami a bičom do ulíc" (Kto to vlastne je? Prečo ju mám v priateľoch?). Stále je to však lepšie ako statusy môjho bratanca: "Potím sa." "Smrdia my nohi." "Idem pozerať Lampáreň." "Mňam rezeň." "Čo znamená, keď oco na futbale kričí 88?" Toto posledné nenapísal na Facebook, ale sa ma to opýtal a ja som sa po dokašľaní a úspešnom udržaní smiechu zmohol len na strohú <10 years friendly odpoveď "Asi povzbudzoval hráča s číslom 88".

Denník sa vôbec nedá písať, vkuse odbehnem od témy. Takže pokračujem. ...To je vlastne všetko, čo som chcel.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár