O šťastí sa veľa hovorí, prajeme si ho každý všedný deň. Ale otázka je čo znamená pre nás šťastie ?
Mám pocit že v dnešnej dobe sa šťastím nazývajú peniaze, drahé autá, veľké domy, materializmus spojený so sebeckosťou.
Málo kto by povedal, že pre neho znamená šťastie keď niekto iný bude šťastným. Vnímam v tomto svete veľkú zahľadenosť na seba.
Úprimne si položme otázku, som šťastný v tejto chvíli?
Čo mi chýba?
Možno väčšina by odpovedala negatívne s porovnávaním sa s okolím, chceme to, čo má ten druhý! Ale prečo ? Veď každý by sme mali byť v prvom rade šťastný pretože máme ten najkrajší dar, dar života. Svoj život berieme ako samozrejmosť, ale nie je to tak, hm... náš život sa môže kedykoľvek skončiť, my to nevieme vie to iba Pán Boh.
A preto by sme každý deň, každé ráno mali vstávať s vďačnosťou s odhodlaním využiť novú šancu na šťastie.
V čom spočíva zákon šťastia ?
Skúsme si teraz povedať päť vecí za čo sme vďačí....A keď to budeme praktizovať každý deň skutočne sa budeme cítiť lepšie .
Prepadne nás nepokoj, strach, smútok, nespokojnosť , hneď v tej chvíli aj keď to možno pôjde ťažko povedzme si ALE mám .... a skúsme nájsť čo naozaj máme za čo máme byť vďační. Ako sa hovorí začiatky bývajú ťažké. Treba začať pomaly a s trpezlivosťou.
Na záver by som vám chcela zdieľať za čo som vďačná a možno zároveň aj motivovať
Ako prvé ma napadlo, že som vďačná, že môžem chodiť, v minulosti som mala úraz, a vďaka všetkým anjelom strážnym som v poriadku.Takže vďaka za moje telo, moje fungujúce nohy
Veľkú vďačnosť pociťujem za moju rodinu, keď vidím rozpadajúce sa rodiny, ako sa stráca podstata rodiny, manželia si prestávajú po čase rozumieť, a preto aj keď veľa krát sú v našej rodine nezhody, hádky, nepochopenie som vďačná, že mám rodinu, mám sa kam vrátiť domov.
Vďačná som za to najdôležitejšie a to je dar viery, že môžem veriť v Boha. Každý v niečo verí Každý hľadá silu, lásku, pokoj pre mňa je tým samotný Pán Boh.
A teraz keď som sa tak zamyslela vďačnosť pociťujem aj za smútok, ktorý ma dnes prenikol, vďaka , ktorému som sa rozhodla napísať blog. Popravde keď som začala písať netušila som, že tu budem ďakovať a končiť článok s pocitom, že som šťastná. Svoj zrak chcem upriamiť na to, čo mám a čo ma robí šťastnou, nie na to čo nemám.
Prajem aj vám úprimný pocit šťastia a vďaky za to čo máte.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dutkopavlas
28. 11.novembra 2014 21:07
Pekne napisane vidieť že rozmýšlaš...Ja teda na nejakeho Panka Boha ani inych svatych neverim ale som si isty ze existuje REŹISER alebo velky ARCHITEKT alebo velka všetkym prenikajuca energia a viem po klinickej smrti že telo a duša možu existovať oddelene to som zažil .Je jesen a ked ma clovek taketo nalady to je normalne...
2
Ďakujem
No vidíš ako som napísala každý v niečo verí, pomenoval si to milo "režisér ".
Si múdry človek. A súhlasím s tebou, že jesenné melanchólie sú normálne. Ale, treba si dať pozor, aby sme sa nezačali utápať vo svojich pochmurných myšlienkach, ktoré môžu viesť k depresií.Preto je naozaj dobre prehodnocovať stále, čo máme a za čo, sme vďační.
No vidíš ako som napísala každý v niečo verí, pomenoval si to milo "režisér ".
Si múdry človek. A súhlasím s tebou, že jesenné melanchólie sú normálne. Ale, treba si dať pozor, aby sme sa nezačali utápať vo svojich pochmurných myšlienkach, ktoré môžu viesť k depresií.Preto je naozaj dobre prehodnocovať stále, čo máme a za čo, sme vďační.
Napíš svoj komentár