...a ja som bola šťastná
pokoj na Tvojej tvári ma uistil
že to bude dobré
akokoľvek
spolu
alebo bez seba
hoci si odchádzal z môjho života
na dobu neurčitú
možno navždy...
...lebo až teraz je to naozaj...
pochopila som
že obaja sme trpeli
otvoril si mi oči
zachránil si ma
a vkladám myšlienky
do nezrozumiteľných slov
skladám vety
ktoré čítať zrejme nebudeš
a bijú sa vo mne pocity
hnev a ľútosť
sklamanie a samota
viera...
načahujem ruku dopredu
a predstavujem si
aké by to bolo opäť ti hladiť tvár
pozerať sa ti do očí
bozkávať tvoje pery
ak by sa dal vrátiť čas
sekundu by som neváhala
a išla by som späť
tam kde som začala byť sebecká
a možno ešte ďalej... možno sme sa tomu mali vyhnúť
a ja som mala byť tá silná
chcem ťa späť
až neuveriteľne silno
pretože až vtedy človek pochopí čo mal
keď to stratí
klišé
ale pravdivé
ale rozumiem tvojim dôvodom
nechceš riskovať
možno si ešte nedospel
aby si pochopil
že je to len číslo
rešpektujem to
nečakám
ale verím
no zožierajú ma otázky...
Chýbam ti?
Myslíš na mňa?
Chcel by si to inak?
Usmievavé hnedé oči
ste tak ďaleko a tak blízko
a ja vás stále milujem
aj toho čo sa nimi pozerá
láska z jedného dňa na druhý nezmizne
a ja stále neviem kde je alebo kam sa podela tá tvoja...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
modrooka9939
6. 4.apríla 2011 21:02
poznám..
Napíš svoj komentár