Samozrejme, nie je nič zlé na tom, aby sme deti učili, byť hrdé na svoj národ. Ale nestačí len prikazovať, zakazovať a rozkazovať. Hlavné je, ísť im príkladom a to sa inciátorom zákona o vlastenectve veľmi nedarí. Možno vedia ukážkovo zaspievať „Nad Tatrou sa blýska...“, ale zato sa im už menej darí rozprávať sa s ľuďmi slušne (áno, aj novinári sú ľudia).
Hoci môže byť úmysel tohoto najnovšieho zákona akokoľvek dobrý, nezdá sa mi, že by vyvolal očakávané nadšenie. Deti a „puberťáci“ sú tou poslednou skupinou občanov našej republiky, ktorá sa bude radovať z niečoho, čo im príde príkazom. Deti vždy robia presný opak toho, čo sa im povie. Možnože dnešná mládež vôbec nie je vzornou ukážkou Slovákov a len zťažka ovláda slová našej hymny, ale túto chybu nenapraví nijaký zákon.
To, že školáci nie sú nadšení je jasné. Ale nie sú to len oni. Toto rozhodnutie nepotešilo ani školy po celom Slovensku, ktorým pribudli z ničho nič nečakané výdavky. Vžime sa do kože obyčajného riaditeľa nejakého gymnázia alebo strednej odbornej školy alebo základnej školy. Všetko je super, na začiatku školského roka sa mu podarí otvoriť novú počítačovú učebňu, v lete nechá opraviť dievčenské záchody v celej budove, plus konečne netečie voda do telocvične, keď prší. A zrazu bum! Príde papier o nejakom zákone, ktorý prikazuje zaobstarať do každej triedy to a to a to a to... Vrásky na čele riaditeľa pribúdajú. Žiadne nadšenie sa nedostavuje.
Predsalen však existuje skupina ľudí, ktorí sa z tohoto zákonu môžu tešiť (a nie sú to národniari). Výrobcovia štátnych vlajok a znakov, rámov na obrazy a výrobcovia portrétov pána prezidenta. Tí si teraz privyrobia.
Hrdosť na národ človeku nemôžno prikázať v nijakom zákone. Hrdá na Slovensko som bola, keď som sledovala hokej na tohoročnej olympiáde v Kanade. Hrdá na Slovensko som vždy, keď zavítam do Tatier. Hrdá na Slovensko budem, ak sa naši futbalisti ohrejú v Afrike aspoň na tri zápasy. Hrdosť na Slovensko však neprichádza z tej budovy pod Bratislavským hradom, kde naši poslanci dostávajú plat za to, že si permanetne skáču do vlasov. Chcú nám vštepovať hrdosť na to, že sme Slováci, ale väčšina z nás pri pohľade na ich „ukážkové“ správanie necíti nič iné ako hanbu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
anzu
2. 6.júna 2010 11:31
Neviem už kto sa k tomuto vyjadril tak, že za jeho čias sa spievala Ruská hymna a nikto samozrejme nemal Rusov radšej. Ale povieš toto Slotovi a ten ti odkáže, že s feťákmi sa nebaví (ako označil všetkých protestujúcich študentov, on, náš slušňák a abstinent)
Napíš svoj komentár